TOP

Vianočná oktáva krom za krokom

Počas ôsmich dní si pripomíname udalosti, ktoré slávime na Narodenie Pána. Ako by to bol ten istý deň osemkrát za sebou. Niektoré dni majú aj špeciálne liturgické prívlastky.
25.12. – NARODENIE PÁNA

Mnohí začínajú sláviť narodenie Pána práve polnočnou svätou omšou. Vo svätej noci počúvame proroka Izaiáša: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo.“ (Iz 9, 1) Práve v túto noc sa začína sláviť, že Ježiš, ktorý je svetom sveta, sa narodil v betlehemskej jaskynke.

Vo dne nám, okrem iného, znie z Listu Hebrejom: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi.“ (Hebr 1, 1) V evanjeliu síce nepočúvame o betlehemských udalostiach ako v noci, ale o tom, ako sa Slovo stalo telom (Jn 1, 1 – 18).

V posvätnom čítaní z breviára pápež Lev Veľký hovorí: „Milovaní, radujme sa, veď sa dnes narodil náš Spasiteľ. Smútok nemá miesto pri zrode nového života; a tento život odstránil strach zo smrti a vlieva do nás radosť z prisľúbenej večnosti.“

 

26.12. – SVÄTÉHO ŠTEFANA, prvého mučeníka

Štefan, Ježišov učeník, ako prvý podstúpil mučenícku smrť okolo roku 36/40 v Jeruzaleme. Písmo o ňom hovorí: „Štefan, plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom.“ (Sk 6, 8) Mnohí neboli schopní čeliť jeho múdrosti, Duchu, s ktorým hovoril. Vrhli sa na neho a ukameňovali ho, a on sa pritom modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha. Pane, nezapočítaj im tento hriech.“

Tento deň nám ukazuje, že jasličky a kríž majú k sebe blízko. Že drevo jasličiek sa zmení v drevo kríža. Tento sviatok bol zavedený okolo roku 380, aby zvýšil lesk práve nedávno ustanoveného sviatku Vianoc. Štefan, ktorý svedčil, že Kristus je skutočne Boží Syn – a to svojou krvou. Štefan ako prvý svedok – mučeník.

V liturgii hodín v tomto dni sa modlíme: Včera sa na zemi narodil Pán, aby sa Štefan mohol narodiť pre nebo. Prišiel na svet, aby Štefan mohol prísť do neba.

 

27.12. – SVÄTÉHO JÁNA, apoštola a evanjelistu

Už v stredoveku sa slávili traja sprievodcovia Krista, tzv. „Comites Christi“ – svätý Štefan – mučeník túžbou i v skutočnosti; svätý Ján – mučeníctvo túžby a Neviniatka– mučeníci len skutkom. Práve v tento deň si pripomíname svätého Jána, učeníka, ktorého Ježiš tak miloval. Z jeho listu čítame: „Milovaní, čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.“ (1 Jn 1, 1 – 2)

Svätý Augustín v posvätnom čítaní hovorí: „Slovo možno vidieť len srdcom, ale telo aj telesnými očami. A tak tu bola možnosť, ako uvidieť Slovo: Slovo sa telom stalo a môžeme ho vidieť. Tak sa v nás uzdraví aj srdce, ktorým môžeme hľadieť na Slovo.“

 

28.12. – SVÄTÝCH NEVINIATOK, mučeníkov

Hoci znejú vianočné koledy a vychutnávame si vianočnú idylku, dnes si opäť pripomíname mučeníkov – neviniatka. Evanjelista Matúš píše, že kráľ Herodes dal povraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov do dvoch rokov, pretože sa dozvedel, že sa tam narodil Ježiš Kristus, ktorého nazývali novým kráľom. Jozef s Máriou a malým Ježiškom však stihli ujsť do Egypta.

Všetkých týchto chlapcov považujeme za svätých. „Deti zomierajú za Krista bez toho, že by o tom vedeli, a rodičia oplakávajú zomierajúcich mučeníkov. On tých, čo ešte nevedia hovoriť, robí svojimi svedkami. (…) Ešte nevedia rozprávať, a už vyznávajú Krista. Ešte nie sú schopné svojimi údmi bojovať, a už nesú palmu víťazstva,“ znie v breviári z rečí svätého biskupa Quodvultdea.

 

29.12. – Piaty deň v oktáve

Tento deň neslávime nič konkrétne, hoci máme ľubovoľnú spomienku na svätého Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka. V prvom čítaní počúvame o tom, že kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle (1 Jn 2, 3 – 11) a v evanjeliu o tom, ako Jozef a Mária obetovali Ježiša v chráme.

Opát Bernard hovorí o dobrote Boha, ktorá bola v Ježišovi zjavená: „Hľa, pokoj už nie sľúbený, ale poslaný; nie odkladaný, ale darovaný; nie predpovedaný, ale uskutočnený. To Boh Otec poslal na zem akoby vrece plné milosrdenstva; vrece, vravím, ktoré sa má pri umučení roztrhnúť a vysype sa z neho naše výkupné, čo bolo v ňom skryté; hej, vrece, malé, ale plné.“

 

30.12. – SVÄTEJ RODINY JEŽIŠA, MÁRIE A JOZEFA

V dnešný sviatok si pripomíname Svätú rodinu. Mária ako Božia matka, ktorá odpovedala na Božie volanie v Nazarete, Jozef, manžel Panny Márie a ich Novonarodený. Dnešný sviatok nás upriamuje na nazaretský domček, v ktorom Svätá rodina – ktorá je vzorom pre všetky rodiny – žila.

Pápež Pavol VI. vo svojich príhovoroch povedal: „Nazaretský dom je škola, v ktorej začíname poznávať Kristov život: je to škola evanjelia. Tu sa učíme najprv pozerať, počúvať, rozjímať a znútra poznávať, aká hlboká a tajomná sila sa skrýva v tomto najjednoduchšom, najpokornejšom a najkrajšom zjavení Božieho Syna.“

 

31.12. – SIEDMY DEŇ V OKTÁVE NARODENIA PÁNA

V posledný deň kalendárneho roka počúvame opäť úvod z Evanjelia podľa Jána o tom, ako sa Slovo stalo telom (Jn 1, 1 – 18), ako na Božie narodenie vo dne.

Keď si uctievame narodenie nášho Spasiteľa, tým oslavujeme aj začiatok svojho života. Veď Kristovo narodenie je zrodom kresťanského ľudu, narodeniny hlavy sú aj narodeninami tela,“ hovorí v posvätnom čítaní pápež Lev Veľký. „Narodeniny Pána sú narodeninami pokoja,“ pokračuje.

 

1.1. – PANNY MÁRIE BOHORODIČKY

Prikázaný sviatok Panny Márie Bohorodičky pripadá práve na začiatok nového roka. Bohorodička, tá, ktorá porodila Božieho Syna. Toto pomenovanie jej dali otcovia v 3. storočí, neskôr to bolo vyhlásené ako dogma na koncile v Efeze v roku 431.

Na úsvite nového roka počúvame Áronovo požehnanie: „Nech ťa žehná Pán a nech ťa ochraňuje! Nech Pán rozžiari svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a nech ti daruje pokoj!“ (Nm 6, 24 – 26)

Z listov biskupa Atanáza v posvätnom čítaní čítame: „Spasiteľ sa naozaj stal človekom, a tak spasil celého človeka. Naša spása naozaj nie je nijaký prelud a netýka sa len tela; v Božom Slove bol spasený celý človek, teda aj duša, aj telo. (…) Z Márie podľa Písma vzišiel človek s pravou ľudskou prirodzenosťou, preto pravé bolo aj Pánovo telo; bolo pravé, pretože bolo také isté ako naše. Veď Mária je naša sestra, lebo všetci pochádzame od Adama.“

Komentáre