TOP

Vianočné myšlienky od Maxa Lucada

Obľúbený autor sa vo svojich dvoch knihách, ktoré sa dočkali aj slovenského prekladu, venuje vianočnej tematike. Nechajte sa nimi inšpirovať.
BOH SA PRIBLÍŽIL
(2011)

Kristus vstúpil do nášho sveta. A vďaka tomu môžeme my vstúpiť do jeho sveta.

Boh vstúpil do sveta ako bábätko. V tomto bode histórie je tínedžerské dievča v páchnucej maštali bytosťou, ktorý najlepšie rozumie Bohu a tomu, čo robí.

Ošumelejšie miesto na pôrod neexistuje. Na jednej strane maštale mlčky sedí skupina pastierov; azda sú zmätení, vyľakaní, bezpochyby ohúrení. Ich nočnú hliadku prerušilo vzplanutie nebeského svetla a anjelská symfónia. Boh ide k tým, čo ho majú čas počúvať – a tak v jednu bezoblačnú noc zašiel k jednoduchým pastierom.

Kupci netušia, že ich planétu navštívil Boh. Majiteľ hostinca by za živý svet neuveril, že prednedávnom vyhnal do chladnej noci Boha. A ľudia by si ťukali na čelo, keby im niekto povedal, že Mesiáš leží v náručí mladučkej dievčiny na okraji ich mestečka. Všetci boli priveľmi zaneprázdnení na to, aby uvažovali o takejto možnosti.

Všemohúci v tom okamihu spravil zo seba krehkého. On, čo bol duchom, sa zmenil na zraniteľného. Bol väčší ako vesmír, no stal sa embryom. Živil svet slovom, no rozhodol sa stať závislým od výživy mladej dievčiny.

Boh neprišiel ako záblesk svetla či neprístupný dobyvateľ, ale ako ten, ktorého prvý plač počuli roľnícke dievča a ospalý tesár. Ruky, ktoré ho držali ako prvé, nemali pekne upravené nechty, boli špinavé a mozoľnaté. Nijaký hodváb. Ani slonovina. Žiadna reklama, žúr či rozruch. Nebyť pastierov, nebolo by privítanie. A nebyť skupinky pozorovateľov hviezd, neboli by dary.

Boh. Bábätko Boh. Najkrajšie dieťa neba. Počaté spojením nebeského milosrdenstva a našej nemilosti.

Vďaka Betlehemu
(2016)

Vďaka Betlehemu mám v nebi Spasiteľa. Vianocami sa začína to, čo oslavujeme počas Veľkej noci. Dieťa v kolíske sa stalo Kráľom na kríži. A pretože to tak bolo, mám čistý register. Len milosrdenstvo. Jeho ponuka nemá dodatky vytlačené drobným písmom.

Bojíte sa? Ak áno, môžem vám navrhnúť, že potrebujete trochu Vianoc? Nemyslím tým dávku sladkého sentimentu, so Santom spojený jasot či vaječný likér. To nie sú Vianoce. Vianoce, ako povedal môj otec, sú späté s Kristom. V ich anglickom pomenovaní Christmas zaberá Kristus – Christ – šesť z deviatich písmen a na tých je dôraz. Nejde o Santu, nákupy či soby. Ide o Krista. A Vianoce nie sú Vianocami, ak – alebo kým – neprijmeme betlehemské posolstvo.

Uvažujme o betlehemskom zrode. Kráľ nariadil sčítanie ľudu. Jozef bol prinútený cestovať. Mária, zaoblená ako lienka, sa natriasala na chrbte somára. Hostinec bol preplnený. Bola neskorá noc. Všetko to bolo veľmi nepríjemné. No z nepríjemností sa zrodila nádej.

Rozumie vám Boh? Nájdite odpoveď v Betleheme. Pozrite sa tam, kam sa pozerala Mária. Pozrite sa do Božej tváre a nájdite ubezpečenie. Ak bol Kráľ ochotný vstúpiť do sveta zvierat, pastierov a zavinovačiek, nemyslíte, že je ochotný vstúpiť aj do vášho sveta?

Vzal na seba vašu podobu v nádeji, že spoznáte jeho tvár.

Všetci sme prišli na tento svet hriešni. A Boh vstúpil do tohto sveta, aby nás zbavil hriechu. Vianoce pripomínajú deň a spôsob, akým nás Boh zachránil pred nami samými.

Zaklopanie na dvere… obyčajná dvojica… v neskorú hodinu, keď bol hostinec preplnený. A tak hostinský premeškal príležitosť. I teraz sa to stáva mnohým.

Mudrci boli prvými kresťanskými uctievačmi. Jednoduchý príbytok sa zmenil na katedrálu. Tí, čo hľadali Krista, ho našli a pokľakli v jeho prítomnosti.

Vianoce sú oslavou pre nás podobnej chvíle – Boh prenikol do nášho sveta. V prostej maštali. Nenechá nás v temnote. Je to náš prenasledovateľ a učiteľ. Odmietol sa nečinne pozerať, keď sme premárnili príležitosť. A tak vstúpil do nášho sveta.

V Betleheme uložil Jozef Ježiša do válova. Pri svojom návrate bude Ježiš sedieť na tróne.

Boh má časový plán. A vďaka Betlehemu vieme, kde sa v ňom nachádzame.

Nik neočakával, že Boh príde tak, ako prišiel. No spôsob jeho príchodu bol rovnako dôležitý ako samotný príchod. Maštaľ je posolstvom.

Vianočný prísľub znie: máme Spasiteľa a volá sa Ježiš.

V maštali vás Boh miluje; prostredníctvom kríža prináša spásu. No vzal vás k sebe domov? Ešte nie. Má pre vás prácu. Chce, aby svet videl, čo môže Boh urobiť s majetkom, ktorý si kúpil. A tak… vás okresáva. (…) Vy, ja a vianočný stromček. Vybraní, kúpení a okresaní. Dôverujte Božej práci. Bez krivých sklonov budete vyzerať oveľa lepšie.

Naozaj je to tak: Boh nás miluje. A príbeh Vianoc je príbehom neochabujúcej Božej lásky k  nám.

Prijmite jeho lásku. Ak bol Boh ochotný dať sa zavinúť do handier a piť mlieko z matkiných pŕs, sú všetky pochybnosti o jeho láske k vám bezpredmetné. Môžete pochybovať o jeho skutkoch, rozhodnutiach či výrokoch. No absolútne nemôžete spochybniť jeho bláznivú, ohromujúcu, neuhasiteľnú oddanosť. Vo chvíli, keď sa Mária dotkla Božej tváre, bol Boh už rozhodnutý: neexistuje miesto, kam by nezašiel.

Tento príbeh nás nabáda, aby sme uverili najodvážnejšiemu prísľubu: Boh sa stal jedným z nás, aby sme s ním mohli byť zajedno. Odstránil každú prekážku, plot, hriech, skazenosť a hrob. Čokoľvek, čo by nás od neho mohlo oddeliť, bolo zničené. Čaká len na naše slovo, aby vkročil cez dvere. Pozvite ho. Uveďte ho na čestné miesto a vysuňte stoličku. Naložte na stôl. Pozvite deti aj susedov. Vianoce sú tu. Je tu Kristus.

Stačí jedna vaša prosba a Boh znova urobí to, čo urobil vtedy: rozžiari noc večným svetlom. Narodí sa vo vás. Počúvajte, ako Boh šepká: „Neodradí ma nijaký neporiadok, nijaký zápach. Budem žiť rovnakým životom ako vy. V každom srdci môžu byť jasličky. Každý deň môžu byť Vianoce. Nech sa ,Tichá noc‘ spieva počas letných nocí. A nech advent rozjasní nevľúdnu jeseň. Vianočný zázrak je celoročnou oslavou.“



Komentáre