TOP

Vicki a Robert de Hoxar: Život je plný bolesti, ale Boh je odpoveď

Na Slovensko prišli prvýkrát pred jedenástimi rokmi, aby viedli seminár Otcovo srdce. Odvtedy sa na ich seminároch vystriedali tisícky ľudí. Manželia Vicki a Robert de Hoxar z Anglicka.

Titulná fotka: archív respondenta

Aký bol začiatok Otcovho srdca?

Robert: Nie som si istý, lebo táto správa, posolstvo o Otcovej láske, srdci, je tu už stovky rokov. (smiech) Posledná manifestácia tohto odkazu bola asi v šesťdesiatych rokoch v Spojených štátoch amerických s komunitou, kde jej členovia chceli žiť ako prví kresťania – deliť sa o všetko žijúc v komunite. Potom sa to rozšírilo do ďalších anglicky hovoriacich krajín. Niektorí ľudia prišli z Kanady a Nového Zélandu do Británie do hotela, ktorý sme s Vicki čiastočne obývali a vlastnili. Ponúkali sme priestory, ale neboli sme súčasťou. Ale bol to pre nás zlomový bod, lebo my sami sme išli na seminár. Bolo to v roku 2005.

 

Spomínate si na svoju skúsenosť s vaším prvým seminárom Otcovo srdce, na ktorom ste sa zúčastnili?

Vicki: Ja aj Robert pochádzame z rôznych oblastí, a preto bola pre každého táto skúsenosť iná. Pre mňa bolo dôležité to, že som vnímala a cítila, ako mi Boh hovorí: „Nemusíš byť taká silná.“ Nasledujúci deň som videla video o otcovi a synovi, ktorý mal zdravotné postihnutie a bol imobilný. Robili spolu triatlon, otec niesol chlapca, a láska, ktorú som videla, spôsobila, že to bol práve moment, keď sa tvrdosť, ťažoba môjho srdca začala rozlamovať. A bolesť z neho začala vyvierať, dostala sa von a Otcova láska sa dostala dnu. Malo to za následok dve veci – uvedomila som si, že patrím do Otcovej rodiny. Druhá vec bola z Knihy proroka Jeremiáša (3, 19), kde sa hovorí o láske a Otcovej túžbe po vzťahu.

Robert: Som veľmi praktická osoba. Bol som síce kresťanom veľmi dlho, ale nemohol som sa zbaviť myšlienky, že to nejako nefunguje. Videl som veľa kresťanov, ale oni určite neboli plní lásky, trpezlivosti, pokoja. A ja som naozaj hľadal niečo, čo funguje. Keď tento seminár prišiel do nášho hotela, moje srdce sa naplnilo pokojom, a to teda pre mňa vtedy nebolo úplne normálne. A keď som na konci seminára počul svedectvá, vedel som, že to je to, čo funguje, čo je pre môj život. Už sme nechceli pracovať na hoteli, ale chceli sme viac tohto odkazu o Otcovej láske. Chceli sme sa to najskôr naučiť a potom niesť.

Vicki: Robertove slová pre mňa boli: „Potrebuješ to.“

Robert: Je to ako keď dáte dieťaťu po prvýkrát čokoládu a ono je prekvapené z toho: „Toto je fakt dobré.“ Toto boli naše dve rozličné skúsenosti.

 

 

OTEC SA DOTÝKAL MNOHÝCH SŔDC

Predtým ste prevádzkovali hotel a dnes sa naplno venujete službe seminárom Otcovo srdce?

Robert: Áno, teraz máme namiesto hotela kufor, s ktorým cestujeme. (smiech)

 

Kedy ste začali sami viesť semináre?

Robert: Tri roky po našom prvom seminári. Bola to veľmi prekvapivá vec, lebo sme išli s našou rodinou na ostrov na dovolenku a moja dcéra mala slovenskú operku na leto. Keďže ona chcela chodiť každý deň na svätú omšu a ja som mal auto, vždy som ju zobral. Ona bola súčasťou organizácie sestry Faustíny v Krakove. Ja som jej hovoril o Otcovej láske, pretože to hovorím každému (smiech), a ona mi hovorila o sestre Faustíne a všetkých víziách a snoch, ktoré tá sestra dostávala od Ježiša. Povedal som si, že keď Ježiš niečo hovorí, aj ja to chcem vedieť. A tak sme išli do kníhkupectva, kde sme našli Denníček sestry Faustíny a ona povedala: „Tieto dva odkazy sú veľmi podobné.“ A ja som súhlasil. Lebo Ježiš hovoril sestre Faustíne, že on je milosrdný a nie nejaký sudca. Sľúbila, že o tom povie svojmu kňazovi. Zabudli sme na to, ale o rok sme dostali pozvánku viesť kurz Otcovho srdca v Trstenej na Orave. Nikdy predtým sme to nerobili ani sme neboli na Slovensku. V skutočnosti sme si museli zobrať mapu a pozrieť sa, kde je Slovensko. Nie je to preto, že by Slovensko nebolo dôležité, ale preto, lebo my sme neboli dostatočne informovaní.

 

Kedy to bolo?

Robert: V roku 2008. Keď sme prvýkrát prišli na ten prvý kurz, bolo na ňom pätnásť ľudí vrátane kňaza a novinára. My sme si mysleli, že ako môžeme rozprávať a modliť sa týždeň s nimi? Bolo to také náročné. A po pár dňoch Vicki povedala: „Ja chcem ísť domov.“ Ale Boh bol ku nám veľmi dobrý a dotýkal sa ľudí napriek našim neschopnostiam. A tak sme boli pozvaní opäť. Aj keď sme nemali žiadne peniaze, ani tí, ktorí nás pozvali, ani kňaz, ale ich priateľ požiadal o grant z Európskej únie a dostal ho – tento kurz bol klasifikovaný ako osobnostný rozvoj.

 

V ktorých krajinách robíte semináre?

Vicki: Začali sme na Slovensku, potom začali prichádzať ľudia z Českej republiky a jedna žena nás pozvala, aby sme prišli aj ku nim. Na kurzy na východe Slovenska – na Sigorde – začali chodiť ľudia z Poľska, tak sme išli aj tam. Boli sme na konferencii európskej siete katolíckych komunít a Otec sa dotýkal mnohých sŕdc. Tam sme dostali pozvanie na Ukrajinu, do Rumunska, Lotyšska, Litvy a Rakúska.

Robert: Predtým, ako sme prišli na Slovensko, nikdy sme neviedli žiadny kurz a boli sme v tíme, väčšinou vo Fínsku, v Holandsku, Lotyšsku, Poľsku a Chorvátsku.

 

 

 

Zdroj: archív respondenta

SÚSTREĎUJEME SA NA SRDCE

Aký je cieľ týchto seminárov?

Vicki: Ľahký: aby sa ľudia stretli s Otcom. To je všetko, čo my robíme – aby boli ľudia schopní prísť k Otcovej láske.

Robert: Je obrovský rozdiel medzi tým, keď vieš, že ťa Boh miluje, a keď ho zažívaš práve teraz. Všetko, čo tím robí, je pomôcť ľuďom mať skutočnú skúsenosť s jeho láskou, lebo to je to, čo mení srdce. A aby tí ľudia mali možnosť prísť k Otcovej láske, musia uveriť tomu, že je bezpečný a dobrý, že sú toho hodní a musia sa uzdraviť ich zatvrdené srdcia – to sa väčšinou deje cez odpustenie ľuďom. Lebo môžeš síce odpustiť zo svojej hlavy, ale keď odpustíš zo svojho srdca, získaš súcit dokonca s tým, ktorý ťa zranil. Lebo si uvedomíš, že oni nevedeli, čo robili, reagovali podľa toho, čo je v ich srdci. Ľudia musia získať takéto skúsenosti a potom môžu získať plnosť Otcovej lásky. Ľudia z tímu vedia aj povedať, kedy získali túto skúsenosť, lebo sa zasvieti akoby svetlo.

Vicki: My sa sústreďujeme na srdce, lebo ono je centrom kontroly nad naším životom. Keď sa srdce zmení, tak sa zmení aj život. Nie je to ako s novoročnými predsavzatiami, že ja musím.

Robert: A dôsledok toho, keď získate Otcovu lásku, je, že sa dovolíte milovať viac, ako ste sa milovali predtým, uschopní ťa to milovať druhých bez toho, aby ťa tiež za to museli milovať.

 

Prečo je pre ľudí ťažké cítiť, poznať Božiu lásku a odpovedať na ňu?

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre