TOP

Vychovať kňaza. Dá sa to? 

Opýtali sme sa kňazov: Čo je podľa vás dôležité pri výchove pre kňazstvo? Môžeme túto voľbu a povolanie nejako ovplyvniť? Ak áno, ako?

 

 

Ján Viglaš

vicerektor Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre

Ťažká otázka. Lebo ako to bolo už pri voľbe apoštolov, Pán si volí tých, ktorých sám chce, a jeho voľba nemusí zodpovedať predstavám ľudí. A to sa môže týkať aj predstavených seminára. Preto treba pristupovať ku každému povolaniu naozaj ako k Božiemu daru v jedinečnosti každej ľudskej osoby. Na druhej strane však niektoré znaky a predpoklady duchovného povolania majú stálu platnosť. Tie si treba všímať a rozvíjať.

V prvom rade musí byť u kandidáta záujem o Božie veci. Zo súčasného pohľadu by som dodal, že nestačí len záujem o liturgiu. Oveľa viac je potrebná láska ku krížu. Ďalej sa vyžaduje ľudská zrelosť primeraná veku a jasné vedomie mužskej identity. Treťou veľmi dôležitou vlastnosťou je ochota mať ľudí rád – takých, akí sú, a dať do služby Bohu a ľuďom svoj život. Kňaz nemôže ľuďmi pohŕdať, vysmievať sa im, povyšovať sa alebo viesť s nimi vojnu. Po štvrté – schopnosť žiť v spoločenstve. Hoci kňazi latinského obradu sľubujú celibát, nesľubujú život bez vzťahov. Kňaz bez spoločenstva a vzťahov je čudák. Tento predpoklad znamená aj schopnosť spolupráce s biskupom a ostatnými kňazmi. A napokon, po piate – musí mať ochotu stále sa učiť a rásť. Nemožno zastať a uspokojiť sa s dosiahnutým. Duch Svätý je hýbateľ, stále nás stavia pred nové výzvy a situácie, no zároveň aj stále vnuká nové podnety. Keď Ježiš povolával, tak vravel: „Nasleduj ma!“ Život s ním je teda život v stálom pohybe.

Celá výchova v seminári sa musí niesť v atmosfére vzájomnej dôvery. Predstavení nie sú dozorcovia, ale formátori. A zmyslom formácie je pomôcť seminaristom pochopiť, že iba vtedy, keď umožnia Ježišovi formovať ich život, budú môcť povedať so sv. Pavlom: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2, 19 – 20).

 

 

Roman Seko

riaditeľ Sekcie pre rodinu Žilinskej diecézy  

Hľadanie adekvátnych foriem výchovy ku kňazstvu je v Katolíckej cirkvi celosvetovo veľká téma. V tomto hľadaní sa zrodilo mnoho dôležitých cirkevných dokumentov poukazujúcich na potrebu komplexnosti duchovnej, ľudskej a intelektuálnej formácie v príprave na život kňazskej služby.

Okrem toho jestvuje veľa dobrých programov, ktorých som sám bol účastníkom ako seminarista, ako kňaz žijúci v medzinárodnom kňazskom seminári v Ríme počas postgraduálnych štúdií i neskôr ako vyučujúci na viacerých teologických fakultách.

Odpovedať z mojej pozície na otázku „Čo je podľa vás dôležité pri výchove pre kňazstvo?“ je možné len ponukou niekoľkých podnetov z osobného hľadania a prežitých skúseností v tejto oblasti, ako malých kamienkov do veľkej mozaiky skúseností a stáleho úsilia Cirkvi o kvalitnú duchovnú, ľudskú a intelektuálnu formáciu v príprave na život kňazskej služby, ktoré ustavične prebieha v celej univerzálnej cirkvi a je vyjadrené v mnohých cirkevných dokumentoch.

  1. Vytvoriť budúcim záujemcom o prípravu na kňazstvo priestor pre budovanie základov kvalitných vzájomných ľudských väzieb a pre duchovné naladenie sa na niekoľkoročnú komplexnú formáciu. Dá sa to robiť napríklad niekoľkými spoločnými stretnutiami záujemcov o vstup do seminára v priebehu jedného roka so skúseným kňazom tak, ako to v ostatných rokoch prebieha v Žilinskej diecéze.
  2. Dať možnosť počas formácie rozšíriť si pohľad na dynamiku života Cirkvi, ktorý je u seminaristu prirodzene limitovaný pastoračným prostredím, v ktorom vyrastal, a posilniť v ňom nastavenie na misijný rozmer farskej pastoračnej služby. Formou môže byť napríklad pravidelná víkendová prax počas rokov počiatočnej formácie (povedzme jeden víkend v mesiaci) v rôznych prostrediach života Cirkvi: rozličné typy farností (malá a veľká dedinská farnosť, mestská a sídlisková farnosť), špecializované oblasti a miesta duchovnej služby (nemocnica, domy pre starších kňazov, bezdomovci, diecézne centrá pre mládež, programy pre manželov a rodiny, detské a miništrantské tábory a pod.).
  3. Pripraviť formujúcich sa ku kňazstvu na prekonávanie rôznych životných okolností cez osobné svedectvo skúsených kňazov. Realizovať sa to dá (ako som to sám v priebehu formácie zakúsil) ponukou pravidelných stretnutí seminaristov so skúsenými kňazmi, ktorí sa osvedčili v rôznych životných okolnostiach a rôznych oblastiach kňazskej služby vernosťou, vytrvalosťou a misijným zápalom, a ktorí sú zároveň otvorení hovoriť aj o svojich krízach, zlyhaniach a obráteniach a skúsenosti s Božím pôsobením vo svojom živote.
  4. Ponúknuť seminaristom rozšírenie intelektuálneho rozmeru formácie napríklad študijnou stážou v rozsahu jedného semestra na inej teologickej fakulte, respektíve na fakulte s hraničnými vednými odbormi s teológiou (psychológia, pedagogika, medicína, sociológia a pod.) podľa možnosti s príležitosťou prehĺbiť si poznanie cudzieho jazyka kvôli rozšíreniu študijných zdrojov pre ďalšiu teologickú formáciu.

 

 



Komentáre