Z rozhovoru s Anselmom Grünom vanie pokoj, prijatie, nádej
Keby bola táto recenzia určená svetskému časopisu, mohla by sa začínať bulvárne: ako mních Anselm Grün hovorí (aj) o svojej zaľúbenosti. Titulok: V kláštore sa viackrát zamiloval do ženy. Keďže však tento text smeruje na seriózny kresťanský portál, bude nudný. Pre tých, ktorých nudia reči o vnútornom tichu, pokoji, vyrovnanosti.
Autorka: Terézia Rončáková
Presne to napokon páter Anselm Grün dosiahol aj po analýze a prijatí svojej zaľúbenosti. Súlad s vlastným vnútrom sa vinie knižným rozhovorom ako červená niť a životné motto.
Martin Ližičiar získal za respondenta svojho deviateho knižného rozhovoru zo série Inšpirujúci jedného z najčítanejších súčasných duchovných autorov. Čerstvo vytlačená knižka dostala názov Najdôležitejšie je ostať pokorný a na poličke bude medzi svojimi predchodkyňami patriť medzi tie útlejšie – lebo odpovede 75-ročného pátra sú akoby dávno premyslené a v ekonomickom balení: odsek, tri vety, veta. Niekedy len slovo.
Čítajú sa ako zbierka jadrných myšlienok do života. Ulahodia preto nielen pri prvom zvedavom čítaní od prvej po poslednú stranu, ale aj hocikedy, keď na človeka doľahne potreba dožičiť duši dúšok slepačej polievky.
Sto strán rozhovoru je rozdelených do desiatich kapitoliek: o tichu, o vnútornom pokoji, o modlitbe, o odovzdávaní viery výchovou, o radosti… Úvodná a ôsma kapitola sa venujú pátrovmu životu, detstvu, záľubám, zápasom. Čitateľ sa dozvie, že Anselm Grün má šesť súrodencov (on je presne prostredný), s ktorými doteraz každoročne chodí na dovolenky (a po večeroch popíja červené víno). Zaujímavá je časť o peniazoch a postoji k nim, aj o problémoch súčasného človeka s majetkom a bohatstvom. Starý benediktín bol 36 rokov kláštorným ekonómom a staral sa, okrem iného, o takmer 300 zamestnancov. Dnes prednáša manažérom z veľkých firiem o duchovnom a humánnom rozmere podnikania. Venuje sa aj ľuďom so syndrómom vyhorenia a rozprávanie o tom, ako počúvať svoje telo a svoje pocity (svoju precitlivenosť, únavu, agresivitu), patrí medzi tie najzaujímavejšie pasáže knižky.
Martin Ližičiar kladie skúsenému benediktínovi konkrétne, osobné otázky – aby dostal praktické, intímne odpovede. O obľúbenej modlitbe, o zdrojoch radosti, o vzťahu s Bohom… Jedna sa týka inšpiratívneho autora a Anselm Grün dáva čitateľom do pozornosti Henriho J. M. Nouwena, ktorý „vždy prináša evanjelium ako radostné posolstvo a robí to tak, že sa dotýka konkrétnych situácií nášho života“. Od Nouwena vydali viaceré tituly v slovenčine redemptoristi, naposledy jeho Vnútorný hlas lásky, predtým knižočku o samote a celibáte Ako klaun v Ríme. V Česku vychádzajú jeho tituly u karmelitánov a paulínok. Známe sú napr. diela Modlitba s ikonami alebo Návrat strateného syna.
Anselm Grün hovorí aj o závisti medzi duchovnými autormi: mnohí závidia jemu, niektorým závidí on. Je to prirodzená ľudská reakcia na úspech iného, otázkou je len, ako sa ju človeku podarí premeniť na vďačnosť a na pokoj. Napokon, ako konštatuje páter v inej súvislosti, akceptovať skutočnosť, že máme hranice a že nie sme vždy a všade obľúbení, je typická pravda o sebe, ktorú sa často bojíme prijať, a preto radšej zahlcujeme svoju pozornosť horúčkovitou aktivitou.
Táto kniha pozýva objaviť opak: ticho, súlad vo vlastnom vnútri, prijatie života – vďaka Božej milosti, modlitbe, poklone pred stvoriteľom a Otcom. Aby sme mohli smerovať k pravému cieľu: „rozžiariť vo svete jedinečný obraz, ktorý o mne vytvoril Boh; spoznať svoje poslanie, pretože Boh mi ho s dôverou zveril“.
…
Knihu si môžete zakúpiť za najvýhodnejšiu cenu u nás v e-shope.