TOP

Zuzana Viktorová: Hospodárenie s peniazmi a dávanie je zrkadlom našej viery

Dvanásť rokov pracuje v oblasti financií a poradenstva, no až minulý rok sa jej vďaka biblickému kurzu spravovania financií podarilo objaviť a pochopiť hlbšie prepojenie oblasti financií s vierou. Zuzana Viktorová (38) v rozhovore vysvetľuje, že je rozdiel pozerať na spravovanie financií „svetsky“ a biblickým pohľadom. Aké sú pasce spravovania financií, aký príklad dávame svojim deťom a čo všetko nás môže naučiť biblické spravovanie svojho majetku?

Na jednej stránke venovanej financiám som našla údaj, že až pri 70 % rozvodov uvádzajú manželia ako dôvod oblasť financií. Podľa tvojich skúseností, ako väčšina manželstiev rieši túto oblasť? Riešia ju manželia spoločne alebo každý si rieši tú svoju výplatu?

Téma financií je významným dôvodom pre rozvodovosť manželstiev po celom svete. Nemusí ísť len o spory pri míňaní, ale aj celkovo životného štýlu a smerovania celej rodiny. Preto som rada, že kurz o biblickom spravovaní financií už farnosti zahŕňajú do predmanželskej prípravy, kde je možnosť vyjasniť si aj túto podstatnú oblasť života. Prax však ukazuje, že málokedy manželia riešia tieto veci spoločne. Buď má túto oblasť na starosti iba jeden z nich, ktorý platí všetky účty a má prehľad o všetkých rodinných transakciách, alebo to majú rozdelené – ty z tvojho príjmu to, ja to – a ostatné si každý míňa, ako chce.

 

Ako by to podľa teba malo byť?

Všetci vieme, že manželia sa zväzkom stali „jedným telom“. Akékoľvek rozhodnutia jedného ovplyvňujú aj život toho druhého. Mali by sa za to spoločne modliť a komunikovať na túto tému. Rozhodnutia by mali robiť spoločne a niesť za ne spoločne aj zodpovednosť, a nie si to v budúcnosti vyčítať. Ja som si napríklad počas kurzu o biblickom spravovaní financií sama uvedomila, že napriek tomu, alebo práve pre to, že v tejto oblasti pracujem, mám u nás prehľad o všetkom prevažne ja, všetky platby, poistky, účty, sporenia. Keby som náhle zomrela, manžel by mal veľké ťažkosti dať dokopy všetky naše papiere. Nedostal by sa ani k nášmu bankovému účtu bez môjho prsta. (úsmev) Toto sme už zmenili. Preto teraz už napríklad aj finančným poradcom odporúčame mať „sparing-partnera“, ktorý má prehľad o ich rodinných financiách.

 

V čom najviac zlyhávajú manželstvá v tejto oblasti?

V pochopení dôležitosti spoločnej modlitby za všetky finančné rozhodnutia, spoločného štúdia Písma na túto tému a v praktickom aplikovaní spravovania a plánovania financovania. Nevidia dôležitosť prejaviť úctu a lásku druhému v páre, hlavne ak sa jedná o partnera menej chápavého alebo s nízkym záujmom riešiť túto oblasť.

 

FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ NA SLOVENSKU JE VEĽMI NÍZKA

Majú iný postoj k financiám muži a iný ženy? V čom?

Je veľmi ťažké zovšeobecňovať správanie a postoj mužov a žien k peniazom, nakoľko aj u mužov, aj u žien nachádzame nezodpovedných aj zodpovedných ľudí. Je to skôr o samotnej finančnej gramotnosti daných ľudí, a tú podmieňuje množstvo iných faktorov.

Môj súkromný názor a postreh je, že muži častokrát nie sú ochotní radiť sa so svojimi partnerkami o finančných rozhodnutiach a častokrát majú embargo na informácie o ich príjmoch alebo niektorých pôžičkách. Toto správanie môže byť výraznejšie v čase, keď je napríklad žena na materskej a muž je hlavným živiteľom rodiny. Pritom ak sú manželmi, tak ich rozhodovanie ovplyvňuje nielen ich samotných, ale aj celú rodinu. Ak by sa totiž niečo stalo, tak manželka a deti znášajú následky manželovho rozhodovania. Muži celkovo majú radšej fakty o peniazoch a ženy majú vo väčšine lepšiu intuíciu na vhodnosť alebo nevhodnosť nejakej finančnej transakcie.

 

Denne sa stretávaš s ľuďmi, ktorých učíš správne narábať s financiami. Čo je podľa teba najdôležitejšie ich naučiť, prípadne čo je kľúčové, aby si osvojili?

No a sme pri finančnej gramotnosti. (úsmev) Tá je na Slovensku, žiaľ, veľmi nízka a podľa prieskumov má dokonca klesajúcu tendenciu. Dá sa na to pozerať dvoma spôsobmi – ako narábať s financiami z Božieho pohľadu a z toho praktického „ľudského“. Tu je veľmi dôležité robiť si rozpočet, sledovať si svoje výdavky (naozaj sa veľmi často stretávam s tým, že klienti nemajú prehľad, aké sú ich reálne výdavky, kým ich detailne nerozpíšeme) a plánovať. Pri tom plánovaní rozdeliť peniaze na tri časti – krátke (použijem do dvoch rokov), stredné (na 10 – 15 rokov) a dlhé (nad desať rokov). A hlavne, nebáť sa s niekým poradiť, ak mi je skrátka táto oblasť úplne cudzia. Aj preto teraz pracujeme na novej platforme, ktorá bude spájať veriacich finančných poradcov, sprostredkovateľov a ľudí pracujúcich vo finančnej oblasti, aby si každý mohol nájsť toho „radcu“, ktorý vyznáva rovnaké hodnoty a zároveň prešiel určitou formáciou.

 

 

 

PENIAZE A ÚSPECH NÁS MÔŽU OD BOHA ODCUDZIŤ

Zuzka, spomenula si, že sa dá na oblasť financií pozerať dvoma spôsobmi. Pozrime sa bližšie na ten druhý, biblický pohľad. Spojenie týchto dvoch slov – Biblia a financie – môže pre niekoho znieť ako niečo, čo spolu nesúvisí. Súvisí? Ako?

Už dvanásty rok pracujem v oblasti financií a poradenstva a ako veriaca som stále hľadala to prepojenie. Bolo pre mňa fascinujúce zistiť, že vo Svätom písme je viac ako 2350 veršov týkajúcich sa peňazí a majetku; a viac ako pätnásť percent toho, čo nám Ježiš povedal, je na túto tému.

Naozaj som zistila, že poznať názor Písma na otázky, ktoré pri rozhodovaní o financiách zodpovedám nielen sebe, ale aj svojim klientom, je extrémne dôležité. Je obrovským požehnaním, že na rozdiel od iných náboženstiev nám to naše ponúka praktické rady a inštrukcie aj pre túto oblasť.

Napríklad kniha Prísloví, to je hotová príručka finančnej gramotnosti. Veď nie je to krásne, ak potrebujete v niečom poradiť, počúvať najprv Boha? Preto ostatné zdroje informácií zo sveta, od ľudí z prostredia neveriacich, sú pre mňa dôležité, ale až na druhom mieste.

 

Prečo je podľa teba pre veriaceho človeka dôležité pozerať na oblasť financií pohľadom viery?

Ako veriaci by sme mali v každej oblasti života, či je to práca, manželstvo, priateľstvá, alebo ďalšie, hľadať Božiu vôľu. A to platí aj pre oblasť financií. Sú každodennou súčasťou nášho života. Počas kurzu „Ako hospodáriť s financiami Božím spôsobom“, ktorý som absolvovala na jeseň, ma zaujala aj skutočnosť, že láska k peniazom, túžba po bohatstve, prílišná zaneprázdnenosť a zameranosť na peniaze nás môžu časom odcudziť Bohu a našej viere. „U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.“ (Mt 13, 22)

Sama si pri svojej rodine uvedomujem, že postarať sa finančne o naše potreby nie je ľahké. Práve vtedy zažívam nápor na čas, ktorý by som chcela viac tráviť s Bohom, ale život prináša naozaj záťaž, a to nielen pri obžive, ale aj v oblasti starostlivosti o našich blízkych a iné potreby. Tiež si uvedomujem, že mnoho ľudí je chytených do túžby po úspechu a kariére. Nie je zlé, ak túžime byť úspešnými, ale dôležité je pri tom nestratiť vieru v nášho Pána Boha. Tu sa mi naskytá čitateľom pripomenúť verš, ktorý hovorí: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“ (Mt 16, 26) Takže aj keby sme boli takí úspešní, že by sme získali celý svet, ale stratili vieru, na nič by to nebolo.

 

Ako sa dá prakticky prepájať oblasť financií s vierou?

Treba sa zaujímať o to, čo Písmo na túto tému hovorí. Práve preto mi na začiatku môjho „bádania“ vyhovoval spomínaný kurz, ktorý mi pomohol systematicky prechádzať jednotlivé témy a ich praktickú aplikáciu pre kresťanov. Prechádzajú sa v ňom témy ako dlhy, poctivosť, dávanie, investovanie, tvorba rozpočtu a pod. Druhá, nemenej dôležitá činnosť, ktorú môže robiť každý, je modliť sa za správne zaobchádzanie s peniazmi a za požehnanie od Pána v tejto oblasti. Inšpiráciou môžu byť aj veriaci, ktorí na túto tému učia, či už u nás, alebo v zahraničí.

 

 

NAŠE FINANČNÉ ROZHODNUTIA MAJÚ VPLYV AJ NA NAŠE DETI

Od čoho závisí, aký postoj má človek k financiám? Niekomu sú dosť ľahostajné, iný si zaznamenáva svoje príjmy a výdavky do každého centu…

V prvom rade je, samozrejme, postoj človeka ovplyvňovaný prostredím, v ktorom vyrastá a ktoré ho formuje. Mnoho postojov a názorov máme takpovediac zdedených. Či to boli naši rodičia alebo starí rodičia a neskôr naši kamaráti a životní partneri. V druhom rade má človek určitý charakter a ten predurčuje, či je detailista zameraný na fakty, alebo je viac emočný. Preto je skvelé mať pri vážnejších rozhodnutiach oponenta alebo radcu, „sparing-partnera“ s iným postojom (niekto z rodiny, finančný poradca, účtovník a pod.). Aj keď neradi počúvame iný názor, nutne to neznamená, že radu musíme nasledovať. Je to informácia, ktorá má byť súčasťou nášho rozhodovania. To, čo spomínaš ty, chápem skôr už ako spôsob spravovania financií. Tu určite odporúčam vytvoriť si systém. Je potrebné vytvoriť si rozpočet, sledovať a analyzovať svoje výdavky.

 

Aký postoj k financiám by mal byť ten správny?

Správny postoj k financiám je pre veriaceho človeka ten, ktorý je v súlade s Božou vôľou. Často do toho bude vstupovať snaha zlého nahovárať nás na iné riešenia, tie sa možno z ľudského racionálneho pohľadu budú zdať ako najsprávnejšie, ale treba ostať pri Božej vôli. Príkladom by mohol byť had a jeho úspešné pokúšanie v Rajskej záhrade, kde mali Adam a Eva jasné inštrukcie od Boha, ale rozhodli sa ich ignorovať – a niesli za to následky nielen oni, ale aj generácie po nich, vrátane nás. To isté sa deje pri vážnych finančných rozhodnutiach, ktoré môžu ovplyvniť aj naše deti alebo vnúčatá.

 

Vieš poradiť niečo konkrétne, aby človek dospel k takémuto postoju?

Mne veľmi pomohlo absolvovanie kurzu a prečítanie knihy „Na peniazoch (ne)záleží“. Niektoré postoje som si len potvrdila, ale pri mnohých som sa sama nevedela oprieť o konkrétny citát z Biblie. S pokorou sa priznávam, že ani zďaleka nie som takým znalcom Biblie, ako by som chcela byť, ale postupne sa snažím utvrdzovať sa v týchto postojoch a šíriť ich ďalej.

 

Ako môžeme viesť a učiť svoje deti, aby správne narábali s financiami?

Najlepšie ich môžeme učiť vlastným príkladom spojeným s vysvetlením dôvodov, prečo robíme finančné rozhodnutia práve takto. Mnohokrát podceňujeme vnímavosť a chápavosť detí, ale ako matka iste vieš, že deti nás neustále pozorujú a veľmi často po nás opakujú. (úsmev) Už v ranom veku sa vedia naučiť mnoho praktických záležitostí aj o financiách.

Deti vieme už od začiatku učiť tomu, že nie všetky peniaze musíme hneď minúť. Učíme ich základy toho, že časť peňazí (nimi spravovaných peňazí, ktoré buď dostali alebo si nejako „zarobili“) sa vracia Bohu, časť sa sporí a časť je na bežné potreby a ľubovoľné míňanie. Jeden taký konkrétny príklad k tej časti, ktorú vraciame Bohu – deti v kostole veľmi rady dávajú peniaze do „zvončeka“, nech dajú teda časť z tých svojich peňazí.  Zaužívaný je aj obálkový systém pre deti, pomocou ktorých si jednotlivé peniažky delia na rôzne kategórie. Takto sa od začiatku učia sporeniu a dávaniu.

Je však mnoho iných dôležitých tém, ktoré ich môžeme naučiť podľa toho, ako rastú. Tie však musíme najprv sami ovládať a praktizovať. V neposlednom rade ich však môžeme učiť ďakovať v modlitbe Bohu za požehnania, vážiť si aj menšie sumy peňazí a byť zodpovedný aj za to málo, ktoré majú. Naučené princípy budú môcť aplikovať neskôr na vyššie sumy pri osamostatnení.

 

 

NEROZLIŠUJEME MEDZI TÚŽBAMI A SKUTOČNÝMI POTREBAMI

Ako si spomínala, v Písme je toho pomerne veľa k tejto téme. Čo sa v ňom píše o tom, ako by sme mali spravovať svoje financie?

„Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.“ (Ž 24, 1) Je veľmi dôležité si uvedomiť, že Písmo nás učí, že Boh je vlastníkom všetkého v našom živote a od nás sa očakáva, že to budeme spravovať naozaj zodpovedne. A tak to ani nie je otázka, ako ja budem zaobchádzať so svojím majetkom, ale ako môžem zodpovedne spravovať a starať sa o majetok, ktorý mi bol zverený. Práve tu sa ten postoj mení na zodpovedný, ak si uvedomujeme, že raz vydáme vyúčtovanie za svoje hospodárenie. Pán Ježiš cez viacero podobenstiev učil o zodpovednosti voči darom a majetku, ktorý nám bol daný. V známom podobenstve o talentoch bol dobrý sluha „oznámkovaný“ takto: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ (Mt 25, 3) Aj cieľom a túžbou kurzu, ktorého som lektorkou, je, aby sme na konci života prijali pochvalu za spôsob, ako sme sa starali o majetok a peniaze.

 

Hovorí Biblia napríklad aj o dlhoch, v dnešnej dobe skôr úveroch?

V Biblii sa vyslovene nepíše, že je hriechom, ak si zoberieme úver. Dlhy však poznáme rôzne a nemusíme vždy hovoriť len o úveroch. Dlh sú peniaze, ktoré máme ako dlžník povinnosť vrátiť veriteľovi – tomu, kto nám peniaze požičal – a tým môžu byť nielen finančné inštitúcie ako banky (hypotekárny úver, spotrebný úver, kreditná karta…), ale aj zdravotná poisťovňa, sociálna poisťovňa, mobilný operátor alebo priatelia či rodina. Ak si požičiame, v niečom sme stratili absolútnu slobodu. Pri ďalších životných plánoch zohráva naša zodpovednosť voči veriteľovi významnú rolu a kým dlh nesplatíme, nosíme bremeno tohto záväzku. Kristus nás draho vykúpil svojou krvou, aby sme boli slobodní. A ja mám pocit, že niekedy túto slobodu ľahko strácame.

 

Dá sa však podľa teba žiť v dnešnej dobe bez úveru?

Všetko sa dá. Problémom však je, že generácie pred nami boli zvyknuté si vo väčšine prípadov na niečo nasporiť a až potom si to kúpiť – dnes je to presne naopak. Chceme niečo vlastniť hneď a potom to splácame aj tridsať rokov. Cena za to „hneď“ sú poplatky a úroky za požičané peniaze. Požičiavame si napríklad aj na dovolenku, namiesto toho, aby sme sa jeden rok uskromnili a začali si odkladať. Často nerozlišujeme medzi túžbami a naozajstnými potrebami. Najväčším problémom je, keď naše plány zmení strata zamestnania alebo choroba a následná neschopnosť splácať dlh kvôli nedostatočným príjmom. Myslím si však, že existujú akceptovateľné dôvody pre pôžičku/úver a že pod dozorom odborníka si ich vieme zabezpečiť aj v  režime bezpečnom pre nás a našu rodinu.

 

 

MNOHÍ SI MYSLIA, ŽE NEMAJÚ PENIAZE NA DÁVANIE

Sú podľa tvojich skúseností Slováci ochotní dávať?

Myslím si, že vo všeobecnosti áno, len väčšinou k tomu, žiaľ, potrebujeme silný príbeh, podnet, nejakú tragédiu. Takto to vnímam ako „laik“. Za posledné obdobie sme videli, že Slováci darovali obrovské sumy v pomerne krátkom časovom období, či už na liečbu pre deti so svalovou atrofiou, alebo na pomoc obyvateľom bytovky v Prešove a podobne. Ale nie je to systematické dávanie. Smutné je, že mnohí dokážu samých seba presvedčiť, že nemajú peniaze na dávanie.

Na druhej strane veľmi pozitívne vnímam, že mnoho mladých rodín naozaj dáva desiatky, aj keď sú s tým príjmom „na hrane“. A je to aj veľké svedectvo. Viacerí moji neveriaci kolegovia sa nad tým pri svojich klientoch pozastavovali, ale akceptujú to, lebo vidia, že tí ľudia to dávajú z presvedčenia. Najkrajším príkladom dávania je známy príbeh chudobnej vdovy, ktorá zo svojej silnej viery dala všetko, čo mala, lebo verila, že Pán sa postará.

 

Čo by veriaceho človeka malo motivovať k tomu, aby bol štedrý?

Podľa mňa sa dávanie nemá nanútiť. Na dávaní ma najviac prekvapilo to, keď som si uvedomila, že naše hospodárenie s peniazmi a dávanie je aj zrkadlom našej viery. Niekto kedysi povedal – ukáž mi svoj výpis z účtu a kalendár, čo si robil, a ja ti poviem, aká je tvoja viera. Práve naše skutky ukazujú našu vieru. Treba si uvedomiť, že dávanie je požehnaním. V Skutkoch 20, 35 sa píše: „Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: ,Blaženejšie je dávať, ako prijímať.

Dávanie je okrem iného liekom na lakomstvo, závislosť na peniazoch, učí vnímať a napĺňať potreby iných na úkor svojho komfortu. Vysokým levelom pri dávaní je robiť to s radosťou a tešiť sa z toho, že môžem dať.

 

Dávanie desiatkov – pre niektorých kresťanov je to samozrejmosť, niektorým to možno nič nehovorí. Nedávno som počula názor, že desiatky (dávať desatinu zo svojich príjmov) boli príkazom pre Židov a platilo to v Starom zákone. V Novej zmluve to Ježiš nespomína, a teda sa tým nemusíme riadiť. Čo ty na to?

Máš pravdu. Nový zákon učí, že sa máme dať Kristovi celí, zomrieť sebe a žiť jemu. Ukazuje to aj príbeh o vdove, ktorú Ježiš dáva ako príklad v dávaní – aj keď dala menej ako ostatní, dala viac, pretože dala všetko, čo mala. Desiatok platil pre zatvrdnuté srdcia ľudí, ktorí sa radi hádali, koľko je dosť dávať Bohu. Potrebovali nejaké číslo.

Dnes dávajme 100 % seba. Naplňme svoje potreby – Biblia nikde nehovorí, že máme byť druhým na obtiaž a nezabezpečiť sa, a zvyšok dávať. Ťažká otázka je, či vieme, koľko je pre nás dosť. Mnohí s nárastom príjmov zvyšujú aj nákladovosť a komfort života a pre Boha ostáva stále veľmi málo. Poznám príbeh človeka, ktorý žije z desiatich percent svojich príjmov a 90 percent dáva na Božie kráľovstvo. Tiež dodržiava 10 %, ale inak.

 

Je podľa teba dávanie jednou z vecí, ktorú by kresťania mali robiť? Prečo?

Pretože to takto Boh chcel. Boh naše peniaze nepotrebuje. On sám z nich nič nemá. Chce, aby sme sa o seba vzájomne starali a pomáhali si. Chce, aby sa šírilo jeho slovo. Chce, aby sme ho milovali viac ako peniaze. Chce nás udržať závislými na ňom a nie na nás samých. Chce nás milovať a priniesť skutočný pokoj a šťastie, ktoré nám peniaze dlhodobo a naplno nikdy nedokážu dať. Veď ste už počuli: môžeš si kúpiť posteľ, ale nie pokojný spánok. Za peniaze si môžeš kúpiť dom, ale nie domov; hodiny, ale nie čas, a podobne.

 

Dá sa štedrosti naučiť? Ak má niekto povahu, že je preňho ťažké dať zo svojho, dá sa nejako človeka naučiť, aby sa z dávania postupne dokonca tešil?

Treba sa za to modliť. Samozrejme ide tiež o postupný vývoj, ale Božím zázrakom môže prísť aj okamžitá zmena postoja v dávaní. Človek si musí uvedomiť, že väčšiu radosť mu bude robiť pomoc druhým ako uspokojenie seba samého. Preto sa rozhodol žiť ako kresťan. A ešte by som zdôraznila postoj lásky pri dávaní. V známej pasáži listu Korinťanom sa píše:  „A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“ Preto tu naozaj ide najprv o postoj srdca a našu vieru, kde treba začať pracovať. Inak to nič neosoží.

 

Aké požehnania plynú zo štedrosti?

Už som spomínala, že štedrosť je liekom a ochranou pred chamtivosťou a inými zlými vlastnosťami spojenými s peniazmi, ako je napr. prílišné spoliehanie sa na nahromadený majetok. Pán má možnosť rozmnožiť nami spravovaný majetok, a tak môžeme mať viac. Viac peňazí však prinesie väčšiu zodpovednosť. Samo o sebe je požehnaním, že môžeme dať a nepotrebujeme prosiť bezmocne o milosť. Častokrát chybne vnímame aj pojem bohatý. Myslíme si, že nimi nie sme, ale zabúdame sa porovnávať aj s ľuďmi žijúcimi v tretích krajinách bez prístupu k jedlu a vode. Tento falošný štandard, ktorý máme v našej mysli, nám bráni vnímať požehnanie toho, ako dobre sa v skutočnosti máme. Nedá sa záväzne povedať, že vždy keď dávame, Boh dá viac. Nie je výherným automatom, že vhodím peniaze a dostanem viac. Inak by to nebola viera, ale vzorec.

 

Vieš sa podeliť o nejaké konkrétne svedectvá, kedy si videla štedrosť?

Mám v sebe veľmi čerstvé svedectvá, ktoré podali účastníčky práve prebiehajúceho kurzu v skupinke, ktorú vediem. Boli to rôzne dary, ktoré nielen dali – aj keď niekedy možno trochu s ťažkosťou, lebo sami potrebovali – ale aj ktoré prijali. Napríklad finančná hotovosť jednej mladej rodine, keď kupovali byt a chýbalo im pár tisíc a ich dobrá kamarátka im dala tisíc eur. Ďalšia rodina, ktorej sa pokazilo auto „na totálku“ a na nové naozaj nemali prostriedky, lebo im vytopilo dom a všetky úspory dali do opravy, dostala auto darom.

Nie vždy to musí byť niečo hmotné. Môže to byť aj náš čas, ktorý niekomu venujeme. Ja si vždy spomeniem na to, keď som nastúpila na vysokú školu v Poprade. V živote som tam nebola a podľa mapy som sa akosi vybrala z autobusovej stanice opačným smerom. Po dlhšom blúdení som sa niekoho opýtala na cestu a ten človek povedal, že ma tam odprevadí. Keď som to doma hovorila môjmu dedkovi, povedal mi, že tiež v ten deň stretol nejakého študenta, ktorý hľadal školu, a tak ho odprevadil a povedal si: „Snáď takto niekto pomôže aj tej našej Zuzke v tom Poprade.“ (úsmev)

foto: Tomáš Golha a archív rodiny Viktorovcov



Komentáre