TOP

Zdenka Némethová: Manželia si často ani nevšimnú, ako prestávajú spolu žiť

Veľa sa hovorí o tom, že o vzťah je potrebné sa starať. Vieme však, ako to robiť? A čo sa stane, ak sa oň nestaráme? O potrebách mužov a žien, o vzájomnom odcudzení a o tom, ako vo vzťahu udržiavať „oheň“, sme sa rozprávali so Zdenkou Némethovou (46), psychologičkou a vzťahovou poradkyňou z Bratislavy.

Národný týždeň manželstva v mesiaci február priniesol tému Bezpečne v manželstve. Vďaka čomu podľa vás cíti človek bezpečie vo vzťahu?

Pocit bezpečia prichádza ako dlhodobý dôsledok toho, ako sa voči sebe vo vzťahu správame. Nejde o nejaký ojedinelý, konkrétny prejav, je to množstvo drobných, navonok nedôležitých maličkostí, ktoré jeden druhému prejavujeme a na základe ktorých sa cítime byť maximálne prijímaní vo všetkých svojich „farbách“ a podobách – kedy cítime, že sú prijímané nielen naše silné stránky, ale aj tie slabšie, ako súčasť komplexného balíčka, ktorý predstavujeme.

 

Súvisí pocit bezpečia aj so vzájomným napĺňaním potrieb u manželov?

Aj áno, aj nie. Tému bezpečia vnímam omnoho komplexnejšie. Na jednej rovine – partnerskej – získavame pocit bezpečia sekundárne, ako dôsledok toho, ako sa cítime vo vzťahu. Na základe toho, ako sa k nám náš partner správa, keď sú napĺňané naše citové potreby. Napr. keď cítime, že môžeme svojmu partnerovi dôverovať a keď zároveň cítime, že aj náš partner dôveruje nám. Podobne je to pri prežívaní rešpektu, úcty, opory, spolupatričnosti… Taktiež vo vzťahu, v ktorom sa cítime byť prijímaní takí, akí sme, kde môžeme byť samými sebou, slobodne sa vyjadrovať a byť si rovní.

 

Aká je tá ďalšia rovina?

Druhá rovina je osobná, kedy nie je náš pocit bezpečia ovplyvnený faktormi okolia, ale nás samotných, nášho vnútorného prežívania. Jednu z úloh tu hrá aj naša výchova, naše naučené a prebraté vzorce správania a spôsoby uvažovania. Táto rovina do značnej miery môže ovplyvňovať aj to, ako budeme vnímať svoj partnerský vzťah a či sa v ňom budeme cítiť bezpečne, spokojne, milovane…

 

Čo presnejšie to znamená?

Znamená to napríklad, že môj partner ma aj môže úprimne milovať, no ja to napriek tomu nemusím cítiť alebo môžem byť presvedčená o tom, že to tak nie je. Často to vychádza aj z našich interpretácií toho, ako si vysvetľujeme správanie druhých ľudí.

Samozrejme, na tému bezpečia sa dá pozrieť aj z mnohých ďalších uhlov pohľadu.

 

 

 

VEĽA VECÍ SI PRESTÁVAME PREJAVOVAŤ

Aké potreby majú muži?

Poviem vám o takých, o ktorých mi muži často rozprávajú na individuálnych konzultáciách, keď máme pomerne hlboké a otvorené rozhovory. Často si prajú, aby im žena rozumela a nemuseli svoje správanie obhajovať a komentovať. Čiže aby im dôverovala v tom, že konajú najlepšie, ako vedia, a v prospech rodiny, spoločného vzťahu. Potrebujú, aby ich žena uznávala, resp. aby videla a ocenila ich snahu a aktivitu. Potrebujú mať priestor aj pre seba – čas, ktorý trávia osamote alebo pri svojich aktivitách, ktoré nemusia súvisieť s partnerkou. Čas a príležitosť vzdialiť sa bez výčitiek. Zároveň však majú potrebu cítiť blízkosť; zahŕňa v sebe aj faktor osobnej atraktivity, príťažlivosti, intimity a aj sexu. Poradie dôležitosti záleží od človeka a veku. Byť prístavom aj útočiskom pre ženu, kedy sa môžu stať jej záchrancom. To v sebe zahŕňa aspekt cítiť, že je vnímaný ako spoľahlivý, zodpovedný a schopný. No a v konečnom dôsledku väčšinou skončíme pri jednom, a tým je pokoj.

 

A aké potreby majú ženy?

U žien sú potreby zahalené rúškom cítiť sa milovaná. A má to rôzne podoby – cez pocit bezpečia, dôvery, ocenenia, úcty a čo ženy uvádzajú najčastejšie – cítiť sa byť pre svojho partnera dôležitá. A to najmä pri tých dlhodobých vzťahoch, kedy máme tendenciu ustrnúť v stereotypoch života a prestávame si všímať, ako prestávame spolu žiť. Každý ide svojím rytmom (najmä pri deťoch) a to, že sme jeden pre druhého dôležitý, berieme ako samozrejmosť. Prestávame si veľa vecí prejavovať a potom sa čudujeme, prečo to už vo vzťahu necítime. Koluje o tom aj veľa vtipov. Možno budete poznať tento: Žena prichádza za svojím mužom s otázkou: „Miláčik, miluješ ma?“ a muž na to odpovedá: „Drahá, povedal som ti to predsa na začiatku. Keď sa situácia zmení, budem ťa informovať.“

 

V čom najčastejšie vidíte problém, že si manželia nedokážu napĺňať svoje potreby?

To je dobrá otázka. Väčšinou sa aj snažia a myslia si, že to robia správne, a nerozumejú tomu, prečo im to neprináša výsledky; a niekedy sa aj hnevajú na toho druhého, že ich snahu nevidí a neocení. Kameň úrazu spočíva vo viacerých veciach: po prvé, zabúdame na to, že sme odlišní; po druhé, našu odlišnosť si interpretujeme ako nezáujem, neochotu a nelásku; po tretie, keď sa nás niečo dotkne alebo nás zraní, pripisujeme tomu druhému negatívny úmysel. A práve vo vzťahoch sa na základe našich odlišností často deje práve to, že konáme s dobrým úmyslom, výsledkom čoho môže byť aj emocionálne zranenie toho druhého. Po štvrté, zabúdame na to, že nemusíme mať – a najmä nemáme – rovnaké potreby; po piate, potreby sa snažíme tomu druhému napĺňať svojím spôsobom a nie tak, ako to ten druhý potrebuje. A po šieste, chýba nám sebareflexia.

 

 

NIČIŤ VZŤAH MÔŽEME AJ NEVEDOME

Kvôli čomu alebo na základe čoho sa muž alebo žena nemusia cítiť v manželstve bezpečne?

Ako som už spomínala, môže sa to týkať ako partnerskej roviny, tak aj tej osobnej. Pokiaľ sa navzájom voči sebe nebudeme správať pekne, nebude to prospievať ani nášmu vzťahu, a tým pádom sa nebudeme cítiť ani spokojne, ani bezpečne.

Na druhej strane, pokiaľ si budeme vytvárať mylné interpretácie o tom druhom, o našom vzťahu, tiež to nebude prospešné. A aby to nebolo také jednoduché, tak aj na základe toho, keď si myslíme, že konáme dobre, môžeme nášmu vzťahu škodiť, ničiť ho, a ani si to neuvedomujeme. Často dokonca pozorujem jeden vzorec vo vzťahoch a to je taký, že keď si človek myslí, že koná správne a neprináša to výsledok, svoju aktivitu ešte znásobí v domnelej predstave, že toho urobil málo. A tak čím viac sa snaží, tým viac sa mu nedarí. Pritom si neuvedomuje, že najskôr treba vyhodnotiť, či tá jeho snaha je naozaj prospešná.

 

Dokonalý vzťah určite neexistuje. Čo však robiť v prípade, keď sú si manželia každým rokom viac a viac vzdialení, až sa cítia ako dvaja cudzinci?

Pokiaľ nastane čas, kedy si uvedomíme, že sme sa s partnerom navzájom vzdialili, je situácia už pomerne dosť vážna a je najlepší čas zastaviť sa a zamyslieť. Na jednej strane sa zorientovať v tom, čo sa nám práve vo vzťahu odohráva, v akých stereotypoch bežíme, čo nám vyhovuje, čo nám už nevyhovuje a na druhej strane, ako si predstavujeme naše spoločné fungovanie tak, aby sme sa cítili spokojne a šťastne.

Naoko sa to zdá byť jednoduchý proces, v skutočnosti to až také jednoduché nie je. S vybudovaním si nejakých stereotypov súčasne často strácame cestu k sebe. A  práve tá je dôležitá pre hľadanie tých správnych odpovedí. Tým, že sme stratili aj spojenie sami so sebou, nenachádzame často tie správne odpovede a celkovo sa prestávame orientovať v tom, čo sa nám v živote deje – až sa v tom celkom stratíme.

 

Čo asi prežíva človek, ak sa v manželstve cíti osamelo?

Človek začne cítiť bezmocnosť, beznádej, pretože sa cíti byť uviaznutý v slepej uličke. Niekedy je paralyzovaný, inokedy rezignuje alebo tlačí na seba a ženie sa za predstavou „ako by to malo byť“. Na pozadí toho všetkého narastá pocit osamelosti a prekvapenie z toho, že prestáva spoznávať svojho partnera.

Pokiaľ je situácia náročná a vo vzťahu dochádza ku konfliktom, narastá súčasne postoj jedného voči druhému, že sú si navzájom nepriateľmi. Jeden alebo aj obaja očakávajú negatívne úmysly zo strany toho druhého. A toto je situácia, kedy sa prestávajú cítiť vo vzťahu bezpečne.

 

VZŤAH CHRADNE, AK SA OŇ NESTARÁME

Môže sa láska úplne vytratiť?

Môže, a v každom vzťahu je to celkom prirodzený dôsledok toho, keď sa oň nestaráme. Aj vzťah chradne a láska sa môže úplne vytratiť. Je to ako s kvetinou alebo nejakým živým tvorom. Často to súvisí aj s mylným presvedčením, že na to, aby nám láska vydržala po celý život, stačí nájsť toho pravého/tú pravú. Žiaľ, v realite to takto nefunguje.

Pomerne veľká časť ľudí, ktorí vyhľadajú moje služby, sa ocitajú práve v takejto situácii. Buď obaja, alebo iba jeden z partnerov. Hľadajú pomoc v tom, ako sa zorientovať vo svojej situácii, ako sa správne rozhodnúť, ako si zabezpečiť dlhodobé výsledky a spokojnosť nielen vo vzťahu, ale aj celkovo v živote. To všetko často spúšťa práve uvedomenie si, že láska sa niekam vytratila alebo vytráca a človek nevie, či je to ešte proces, ktorý sa dá zvrátiť alebo už niet cesty späť. Je to veľmi individuálne. Niekedy už niet návratu, inokedy je veľa cestičiek, ako sa dopracovať k želanému výsledku.

 

Ako konkrétne môžu manželia pracovať na tom, aby sa ten druhý cítil bezpečne?

Práve na toto som vytvorila jednoduchý návod zvlášť pre mužov a ženy, kde sa môžu inšpirovať takýmito prejavmi; je k dispozícii na stiahnutie zdarma na mojej stránke https://manzelskaporadna.com/zdarma/.

 

Čo by ste poradili manželom robiť pre to, aby si udržali vo vzťahu oheň?

Aj v tých najťažších chvíľach k riešeniam pristupovať tak, ako to bolo v časoch najväčšieho zaľúbenia, kedy sa ešte tak nepoznali. Vtedy intuitívne volíme kroky, ktoré sú pre vzťah nápomocné, bez toho, aby sme poznali všetky prospešné postupy a stratégie. Vtedy si uvedomujeme, že nech urobíme čokoľvek, náš partner/naša partnerka si to môže mylne interpretovať (hoci aj negatívne), pretože vieme, že nás nepozná. Preto spontánne podnikáme veľa krokov, aby sme tomu predišli, čo významne pozitívne prispieva k celému priebehu situácie a aj nášmu vzťahu. Toto sú prvé veci, ktoré rovnako prirodzene zo vzťahu vypúšťame, čím dlhšie sme spolu.



Komentáre