TOP

Zdravas, človek! Aj tebe Boh núka plnosť milostí

Stalo sa to dávno, pred viac ako dvetisíc rokmi. V miestnosti bola iba ona, netušiac, že je najkrajšou zo žien, nežne sklonená pred svojím Bohom, obklopená tichom, ktorému rozumie len srdce zahľadené do neba. Do jej modlitby sa odrazu vplietol lúč svetla a uprostred neho zaznel pozdrav: „Zdravas, milosti plná!“ A čo ak sa niečo podobné deje i dnes? Čo ak sa Boh podobne prihovára i tebe?

Je nádherné rozjímať nad obrazom Zvestovania. Vidíme Máriu a pred ňou Božieho posla. Tí dvaja majú niečo spoločné. Akoby sa tvár anjela zrkadlila v anjelskej tvári ženy, ktorá pozorne načúva jeho slovám. Náhle akoby zastal čas a do jediného okamihu splynuli celé dejiny sveta v nádeji, že Boh splní, čo sľúbil, príde a spasí nás. Nekonečný, nezastaviteľný, neuchopiteľný, nesmierne mocný Boh sa vkladá do rúk tohto jednoduchého dievčaťa, čakajúc na jej súhlas. Ako sa rozhodne? A služobnica ani nachvíľu nezaváha: „Nech sa mi stane tak, ako si praješ, môj Pán.“ Nebo sa sklonilo k zemi na vzdialenosť bozku. A od tej chvíle sa na krosnách Božej lásky začali vedľa seba ukladať nitky záchrany a v lone Márie utkali človeka-Boha, ktorý sa stal jedným z nás. Boh opustil svoj majestát a jeho trónom sa stalo telo Matky.

Zázrak a tajomstvo. Možno nás toto rozjímanie privádza do nemého úžasu, máme chuť skloniť sa a ďakovať. Možno nás povznáša do výšin, ktoré sa nám však zdajú príliš nedostupné na to, aby sa stali naším domovom. A možno sa pýtame, kde sme v tom príbehu my. Zaiste, to všetko sa udialo pre nás, ale končí sa naša rola len pri tom, že budeme pasívne obdivovať vznešenosť Márie, ktorá prijala Boží plán do svojho života a urobila to v oveľa plnšej miere, než sme ho ochotní žiť my? Máme sa tu zastaviť? Máme Máriu iba obdivovať?

 

Znie to ako bláznovstvo, avšak…

…necíťme sa v porovnaní s ňou nijako ukrátení. K Márii vzhliadame s úctou, ktorá jej nepochybne patrí, no ona neraz ostáva pre nás len vznešeným ideálom, ku ktorému sa nám je ťažké vlastným životom priblížiť. Mária je hrdinka, ale čo my? Je tá, ktorá bola uchránená od hriechu a nikdy nedala vo svojom srdci súhlas zlu, kým my sa denne topíme vo svojich slabostiach a opakovane padáme do tých istých nerestí. Sme tak veľmi náchylní zradiť a byť neverní, ako by sme sa teda mohli porovnávať s ňou, Nepoškvrnenou? A predsa. Ozvena anjelovho pozdravu sa nesie dejinami, chce vstúpiť i do tvojej izby, tvojho života, tvojho srdca. Boh otvára svoju ruku i nad nami a sype z darov svojej lásky plným priehrštím. Aj NÁM sa zvestuje, aj V NÁS sa zvestuje a aj my MOŽEME BYŤ zvestovaním.

 

Neboj sa, Mária!

Neboj sa ani ty, Peter, Zuzana, Martina, Ján! Neboj sa ty, ktorá sa denne trápiš starosťami o svoje deti, ani ty, ktorý svojimi rukami ťažko zarábaš na chlieb! Neboj sa vyčerpaný, ty, čo už možno nevládzeš kráčať, ani ty, čo sa lopotíš bezradne so svojím krížom alebo zápasíš s neústupnou chorobou! Neboj sa ty, čo nevidíš zmysel alebo žiadne riešenie! Neboj sa uponáhľaný človeče, ty, čo permanentne nestíhaš, ani ty, čo nemáš čas, čo máš malý byt alebo si bez práce! Neboj sa ty, čo sa považuješ za úplne bezmocného, obyčajného či neobdarovaného žiadnymi výnimočnými schopnosťami! Neboj sa ty, čo čítaš tieto riadky! Neboj sa, pretože i ty, áno, práve ty si našiel milosť u Boha! A podobne ako Márii, aj tebe núka svoju priazeň. Pretože…

 

…Boh s tebou počíta!

V jeho očiach nie si žiadna sivá myška, nie si ani bezvýznamný komparz na scéne, kde majú zažiariť predovšetkým tí „svätejší“. Tak ako Máriu, i teba si Boh vysníval, i s tebou má svoj plán. Aj za tebou posiela svojich poslov, aj na tvoje srdce mocne klope. Skús sa na svoj život pozerať z perspektívy toho, kto je potrebný a chcený. Skús sa ráno zobudiť s tým, že i dnes má Boh pre teba nové pozvanie, nové volanie, novú príležitosť spolupracovať s ním na jeho veľkolepých dielach v prospech ľudí, i keď môžu byť našim očiam neraz skryté. Prijmi milosť, že Boh si i teba vyvolil a že si pre neho dôležitý.

 

…Boh sa ti núka!

Neprichádza s omrvinkami, on ti kráča v ústrety, aby ti daroval seba. Aj ty ho môžeš ako Mária prijať do svojho života. Aj ty sa môžeš nechať ním celkom naplniť a premeniť. Aj ty ho môžeš „počať“ vo svojom vnútri a nechať ho v sebe rásť. Možno nebudeš mať všetko, čo si si vysníval z pominuteľných vecí tohto sveta, no prijmi milosť, že Boh ti nikdy neodoprie seba a v ňom nájdeš naplnenie každej svojej túžby.

 

…Boh čaká na tvoje „áno“!

Predstavujem si, aké dojatie spôsobilo Bohu Máriino bezvýhradné „áno“, ak sa vôbec môžem pokúsiť uvažovať o tom takto ľudsky. Jej súhlas umožnil Bohu zostúpiť do jasieľ, dotknúť sa teba i mňa, vziať na plecia môj i tvoj kríž, potiť sa pre nás krvou, odpustiť nám zradu, zomrieť za nás, zvíťaziť a otvoriť nám všetkým nebo. Zakaždým, keď človek nechá Bohu voľnú ruku vo svojom živote, deje sa niečo podobné. Cez každé naše „áno“ Boh nanovo vstupuje do dejín, aby v nás a medzi nami tvoril novú zem a nové nebo. Sme ochotní dať mu v živote priestor? Prijmi milosť, že Boh túži konať veľké veci skrze tvoje „áno“.

 

…Boh si chce vziať i tvoje telo!

To telo, ktoré má svoje limity, s ktorým možno nie si až tak spokojná, pretože nezodpovedá súčasným ideálom krásy, telo, ktoré je možno chatrné, poznačené utrpením, ktoré sa tak rýchlo unaví, ktorému pre kopec práce možno odopieraš spánok. Postav sa však pred zrkadlo a vnímaj, že obraz, ktorý v ňom vidíš, môže iným zjaviť Boha. Boh chce mať na tomto svete tvoju podobu, chce nosiť tvoju tvár, nie je to úžasné? Boh sa ti chce podobať! A zároveň ťa pretvoriť tak, aby si sa ty podobal na neho. Predstav si, že ak mu to dovolíš, tvoje ruky sa stanú jeho rukami, tvoje nohy budú kráčať tam, kde chce on, tvoje oči sa budú na svet dívať z jeho perspektívy a v tvojom úsmeve iní pocítia, že Boh je medzi nami. Prijmi milosť, že Boh sa túži cez teba sprítomniť. Chce i v tvojom živote vykonať zázrak. Ako sa to stane? Ver, že Bohu nič nie je nemožné!

 

 

Komentáre