TOP

#ziveslovo 10.5.2022

V Jeruzaleme boli sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.

Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“

Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.

Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.

Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“

Jn 10, 22-30

Leopold Jaroslav Jablonský, OFM, vojenský kaplán

Držať niekoho za ruku je gesto dôvernosti, intimity, istoty, ale aj vlastnenia v pozitívnom význame. Takto ma drží Otec. A nik ma nemôže vytrhnúť z jeho ruky, teda okrem mňa. Iba ja som ten, kto si svoju ruku z tej Božej vytrhnúť môže. Čo vtedy cíti Otcovo srdce, to si vieme celkom iste predstaviť. „Láska nie je milovaná,“ opakoval svätý František z Assisi a pri tom plakal. Mal súcit s Božím srdcom ohrdnutým neopätovanou láskou. Aj tomu rozumieme. Napriek tomu Boh nezanevrie a hľadá spôsoby a „náhodné stretnutia“ s nádejou, že sa naše ruky opäť spoja.


TIP NA DNES:

Dovolím dnes Bohu chytiť ma za ruku pri akejkoľvek príležitosti.

 

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.

 

Komentáre