#ziveslovo 12.4.2020
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Jn 20, 1-9
evanjelizátor Marek Nikolov
„… a videla, že kameň je od hrobu odvalený.“ Naozaj vidím, čo je kameňom v mojom živote, ktorý ma drží v hrobe hriechu? Nech je tým kameňom hriechu čokoľvek, pokáním a obrátením sa k Bohu sa na nás zjavuje sláva Ježišovho zmŕtvychvstania. Úprimným a vytrvalým pokáním z nás Pán postupne odvaľuje náhrobné kamene hriechu. Povoláva nás tak nadprirodzene vidieť život, ktorý nám ponúka, a uveriť sláve, ktorá sa má na nás ešte len zjaviť.
TIP NA DNES:
Skús si osvojiť modlitbu svätého Serafima zo Sarova: Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym!
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.