TOP

#ziveslovo 16.3.2020

Keď Ježiš prišiel do Nazareta, povedal ľudu v synagóge: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.

A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“

Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

Lk 4, 24-30

 

biskup Dávid Tencer OFMCap

K prísloviu o prorokovi a jeho krajanoch je hneď možné dodať mnoho ďalších, ako napríklad to, že tráva je zelenšia vždy na druhej strane plota, a podobne. Teda chceme mať, čo nemáme, a nie sme spokojní so svojou situáciou. Hľadáme riešenie svojich problémov na internete alebo u ľudí, ktorých nepoznáme ani my a ani oni nás, ale pozabudneme sa pýtať svojich najbližších. Je také nepravdepodobné, že tým prorokom by mohol byť práve tvoj muž, tvoja žena, tvoje deti, tvoji susedia? Musí to byť vždy niekto cudzí?

 

TIP NA DNES:

Nebudem sa urážať, ale budem sa dnes snažiť dobre porozumieť, čo mi to tí moji vlastne chcú povedať.

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.



Komentáre