#ziveslovo 16.7.2020
Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.
Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.
Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Mt 11, 28-30
kňaz Ondrej Chrvala
Začína sa to tým, že redukujem to, bez čoho sa viem zaobísť, aby som stíhal šialené tempo dní. A tak vypnem modlitbu. Veď je to len taký tichý čas, neefektívny, nič sa tam nedeje.
Prvých pár dní mi to ešte chýba. Potom to prejde do fázy, keď moje vnútro naplní nepokoj a zhon, a ja vlastne neviem, kde sa tam zobral. Riešim to únikmi: sociálne siete, seriály, prípadne alkohol – proste na chvíľu „vypnúť hlavu“. Ale potom je to ešte horšie – čas som zabil a nič som nezískal.
Keď mi v takejto fáze ponúknu modlitbu, príde mi to ako bremeno navyše. Tlačenie ďalšej aktivity do už beztak preplneného programu dňa (ešteže si tam vždy nejako nájdem tie tri hodiny na „vypnutie“).
Keď je modlitba pre mňa povinnosťou, nemám žiadny záujem; ak je pre mňa rozhovorom s Bohom, mojím priateľom, je to lepšie, ale Boh je často priateľom, ktorý je taký trpezlivý, že „veď ešte deň počká“. Alebo dva či tri…
Ale naložiť sa Ježišovým bremenom je ako naložiť sa nákladom héliových balónikov. Zrazu zistím, že namiesto toho, aby zaťažili, dvíhajú. A keď zabojujem pár dní a vytrvám v stretaní sa s Bohom, zrazu spoznám nový pocit – že keď toto stretnutie plné pokoja vynechám, už bez toho neviem efektívne prežiť deň…
TIP NA DNES:
Zabojuj a najbližších pár dní stráv ráno aspoň pätnásť minút s Bohom. Pozvi ho do dňa, ktorý ťa čaká, a vyslovene ho popros o prítomnosť a požehnanie do jednotlivých vecí, ktoré v ten deň očakávaš (aj do tých, ktoré prídu nečakane). Ak máš extrémny problém ráno si privstať, urob si ten čas v strede dňa. Pozvi Boha, aby naplnil tvoj deň svojou prítomnosťou. A po pár dňoch pozoruj, čo to robí s tvojím vnútrom.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.