#ziveslovo 16.9.2019
Keď Ježiš skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil.
Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“
Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“
A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.
Lk 7, 1-10
biskup Dávid Tencer OFMCap
Ako nerady prijímajú deti v puberte na svoje drzé „prečo?“ odpoveď typu: „Lebo som to povedal!“ Iste, že môžeme o tom debatovať, ale tá odpoveď zas nie je až taká zlá, ba často môže byť až zarážajúco trefná… A ak si to premietneme do vzťahu človeka a Boha, dokonca je často veľmi výstižná! Nie, stotník nebol ani židom, ani kresťanom. On len vo svojej jednoduchosti uveril, že Ježiš môže uzdraviť jeho sluhu aj bez toho, aby vstúpil do jeho domu. Vedel, že takto to je, a tak načo by to komplikoval nejakým chodením hore-dole?
Boh vidí aj za roh! Jeho rozhodnutia sú najsprávnejšie a nestávajú sa takými až vtedy, keď ich človek za také uzná! A ak by aj došlo k nejakej konfrontácii, vedzme, že je pripravený odpovedať aj na naše najkomplikovanejšie otázky.
TIP NA DNES:
Skúsim dnes prijať veci ako fakt – také, aké sú.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.