TOP

#ziveslovo 17.1.2021

Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“

Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“

Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“

Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“

Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.

Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi.

Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.

Jn 1, 35 – 42

redaktorka Zuzana Verešová

„Čo hľadáte?“ – otázka, ktorú Ježiš nekladie iba učeníkom, pýta sa ju rovnako aj mňa, teba. Čo hľadáme? Nie sú to často zbytočnosti? Zháňame sa za materiálnymi vecami, dobrým jedlom, pekným oblečením, dobrou knihou, novým nábytkom, štýlovým autom… To všetko nás ženie vpred. Túžime po uspokojení a radosti z nového. A v tom všetkom si občas uvedomíme, že očakávaný pocit naplnenia sa nedostavil. Že tá chvíľková radosť, ktorú síce skutočne cítime, nenaplnila naše srdce dostatočne. Že je tu niečo viac. Niekto, pri koho dotyku si uvedomíme, aké márne je všetko navôkol. Je to Ježiš, Mesiáš, a volá nás: „Poďte a uvidíte!“ Volá nás k sebe „domov“. Na miesto, kde býva. A chce, aby sme tam boli s ním. V jeho obývačke, pri ňom, kde pochopíme, že vždy, keď niečo hľadáme, je to on sám.

 

TIP NA DNES:

Poďakujem dnes Pánovi, že ma pozýva byť hosťom na mieste, kde prebýva. Skúsim sa s ním porozprávať ako s dobrým priateľom. Poviem mu, ako sa mám, a budem načúvať tomu, čo mi chce povedať on…

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.

 

Komentáre

v Slovo+ od roku 2017

Vyštudovala sociálnu prácu a katolícku teológiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Obľubu v písaní našla cez denníčky, slohové práce a dlhoročné prispievanie do farského časopisu ŽiTo. Každú svoju doterajšiu prácu považuje za veľké požehnanie, či už to bola osobná asistencia chlapcovi pripútanému na vozík počas vysokej školy, práca lektorky v galérii a neskôr redaktorky Slovo+.

Jej srdce ožíva pri obdivovaní krásy, ktorú okrem umenia nachádza aj v nenápadných a všedných veciach či okolnostiach. Je manželkou a mamou troch dcér. Má rada mesto, v ktorom žije, bosé nohy a rozprávanie cez oči.