TOP

#ziveslovo 19.3.2020

Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.

A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode.

Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.

Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.

Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“

On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.

Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.

Lk 2, 41-51a

 

sestra Františka Čačková OSF

„Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome, Pane.“ Pod jednou strechou. Na dosah ruky. Každodenne. Zblízka. Tak žil svätý Jozef s Ježišom a Máriou. Zatúžili ste tiež byť tak blízko a tak často?

Aj keď sa Ježiš na pár dní zamotal v Jeruzaleme a stratili ho z dohľadu, aj keď mu úplne a všetko nerozumeli („Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril“), aj tak sa potom „s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný“. Aj keď ho hľadali na nesprávnych miestach, aj keď mu nerozumeli, bol s nimi a bol im poslušný.

 

TIP NA DNES:

Nie je to výzva aj pre nás? Byť blízko Krista, aj keď nechápeme?

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.



Komentáre