TOP

#ziveslovo 2.10.2019

V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“

On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Mt 18, 1-5.10

 

hudobník Dominik Gabriel

Božie cesty a myšlienky sú iné ako tie naše. Jeho pohľad na okolnosti, situácie, ľudí, nás samých je iný ako ten náš vlastný.

On si vyberá to, čo je v očiach ľudí tohto sveta slabé a bláznivé, aby zahanbil múdrych a mocných. To, čo je malé, slabé, tiché, pokorné, poslušné – to si vyvolil Boh.

Tie najmenšie skutky služby a lásky, ktoré nie sú v našich očiach povšimnutiahodné, práve také pohýnajú Božím srdcom. A možno azda aj tie najväčšie obety a sebazaprenia, ktoré prinášame na oltár, sa na nebeských váhach nevyrovnajú pokornej modlitbe, čestnému motívu srdca, skromnej túžbe či vytrvalému a vernému zasievaniu Božieho slova do sŕdc veriacich.

Veľkosť v Božom kráľovstve sa meria mierou schopnosti nezištne milovať a slúžiť. Neslúžime a nemilujeme preto, aby sme niekým boli a niekým sa stali. Slúžime a milujeme pre to, kým sme. To, že sme milovaní, sa vždy prejaví v tom, že milujeme.

 

TIP NA DNES:

Majme v srdci túžbu robiť práve tie najmenšie a najmenej povšimnutiahodné skutky služby a lásky. Ani si nevieme predstaviť, ako práve tie dokážu pohnúť nebom.

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.



Komentáre