TOP

#ziveslovo 20.2.2019

Ježiš a učeníci prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“

Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“

Mk 8, 22-26

 

kňaz Peter Milenky

Vo svojej pastoračnej službe sa stretávam s tým, že ak niektorí ľudia za mnou prídu s nejakými problémami, hľadajú pomoc či chcú prijať sviatosti, tak vidím, že by to chceli mať vyriešené na počkanie. Nechcú prijať, že si to vyžaduje určitý čas, cestu, vedenie. Práve tento slepec je skvelým príkladom toho, ako sa v dôvere nechať viesť a nemať naponáhlo. Najprv ho priviedli učeníci k Ježišovi, len aby sa ho dotkol. Ale Ježiš robí vždy viac; nechce mu len nachytro dať dar uzdravenia. On ho chytí a vedie mimo dedinu. Učí ho dôverovať mu a počúvať jeho hlas. Slepec kráča v dôvere.

Potom, keď mu nasliní oči a položí ruku, overuje si jeho stav, či sa slepec uspokojí s tým, že niečo vidí, alebo chce vidieť úplne jasne. Až napokon sa ho dotkne ešte raz a vidí úplne. Toto potrebujeme vedieť všetci: Ježišovi záleží na našom jasnom videní, nielen „akože“. Majme odvahu dať sa viesť Cirkvou, ktorá nám chce odovzdať viac ako len prijatie sviatosti či vyriešenie problému. Chce nám dať skúsenosť kráčania v dôvere s Kristom, aby sme sa takto stali ľuďmi, ktorí vidia, kto sú a kam kráčajú.

 


TIP NA DNES:

Skúsim sa zamyslieť nad sebou, aká je moja trpezlivosť v kráčaní za Kristom.

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.

 

 

Komentáre

Žije v krásnej dedine pri Trenčíne a je študentom Fakulty informačných technológií VUT v Brne. Veľmi rád cestuje po svete a spoznáva nové miesta. Medzi jeho záľuby patrí technika, čítanie kníh a beh.