#ziveslovo 21.9.2020
Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.
Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“
On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
Mt 9, 9 – 13
redaktorka Eva Štrbová
Aj keď toto Ježišovo gesto vyzerá krásne a jednoducho, skúsenosť kresťanov ukazuje, že je pomerne ťažké napodobniť ho. Buď sa totiž vo svojej vlažnosti prispôsobíme trendom a prestaneme nazývať zlo zlom. Páči sa nám tento svet a aj my sa mu chceme páčiť, a tak chodíme na návštevy k prestíži, nečestnosti, povrchnosti a priväzujeme srdce k majetku. Súhlasíme s hriechom a na posedenie k Matúšovi a jeho priateľom ideme, aby sa aj nám niečo ušlo. Sami sme chorí, a preto im neprinesieme žiadne uzdravenie.
Alebo tento Kristov čin radšej ignorujeme, aby sme sa mohli rozčuľovať nad hriešnosťou tých druhých, oddeliť sa od nich, uzavrieť sa do pustovne morálnej nadradenosti, a zabúdame, že našou prvou úlohou je láska k hriešnikom – a ak ju zanedbáme, je naša čistota len čistotou obielených hrobov.
TIP NA DNES:
Porozmýšľajme, či existuje človek, ktorého máme zaradeného do priečinka „verejný hriešnik“, a venujme mu dnes úprimnú modlitbu.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.