TOP

#ziveslovo 22.4.2020

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.

Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.

A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.

Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Jn 3, 16-21

 

jezuita Jakub Garčár

Keď toto píšem, je 22. marec, koronavírus sa šíri po svete a počet mŕtvych nemilosrdne narastá. Stav k 22. aprílu si s mesačným predstihom netrúfam odhadnúť, ale kompetentní prognózujú, že bude, žiaľ, ešte horšie. A potom sú tu, ani nevieme koľké, tisíce iných ľudí, čo denne umierajú na ostatné choroby, rôzne nešťastia – alebo jednoducho na starobu.

„Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život,“ vraví Ježiš. Ak „aby nezahynul nik“ (gr. me apollymi) interpretujeme iba ako „aby nik nezomrel“, potom sú tieto slová nejakým omylom, aby som rovno nepovedal Ježišovým výsmešným cynizmom, a iba sklamanou nádejou umierajúcich veriacich.

Ak ich však z gréčtiny preložíme významovo plnšie ako „aby nik nebol navždy stratený“, „nik navždy zabudnutý“, „nik odovzdaný večným peklám“, potom sa tieto Ježišove slová stávajú skutočným evanjeliom, teda hlboko radostnou nádejou, že hoci umierame, neumierame naveky. Nie v zmysle, že smrť nepríde, ale že sa smrťou nestratíme a že raz nás náš láskyplne pamätlivý a milosrdný Otec všetkých vzkriesi a povolá k životu pre večnosť.

 

TIP NA DNES:

Verím ti, Otče, a dôverujem, že žiaden umierajúci nezostane stratený ani zabudnutý naveky, amen!

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.



Komentáre