#ziveslovo 23.12.2021
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“
Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.
Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.
Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Lk 1, 57-66
sestra Hermana Matláková, SMVS
Dvaja starší manželia, ktorí sa vzbúrili praktikám svojej doby, zvyklostiam v ich dedinke, stereotypom svojich príbuzných. Byť blízko k Bohu z nás robí iných ľudí. Slobodnejších voči zvyklostiam, tradíciám. Byť s Bohom, žiť s ním každodenne, prežívať s ním vzťah nás učí rešpektovať slobodu a ctiť si každého človeka. Každého. Tak ako Alžbeta a Zachariáš pochopili Božiu logiku a stali sa v očiach ostatných ľudí nejakými čudákmi, z ktorých išiel strach a bolo „potrebné“ o nich klebetiť, tak aj v našich životoch nech sa stane dôležité len jedno. Pozerať na Boha, hovoriť o ňom a velebiť ho.
TIP NA DNES:
Dnes budem Pána chváliť za každú maličkosť, ktorú si všimnem.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.