#ziveslovo 24.4.2020
Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“
Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?“
Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“
Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.
Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.
Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.
Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“
Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
Jn 6, 1-15
kňaz Peter Repiský
Prechod cez Galilejské more môže podľa niektorých biblistov evokovať scénu prechodu Izraelitov cez Červené more. Teda ich záchranu z egyptského otroctva. Vystupujú na horu, aby dostali slovo pre život na slobode (Desatoro), a až tak ich potomkovia vstupujú do zasľúbenej zeme. Táto scéna z evanjelia, ktorú môžeme nájsť u všetkých evanjelistov, nám hovorí o novom exode – východe zo zajatia a vstupu do zasľúbenej zeme. Je tu aj narážka na židovské sviatky Veľkej noci – Paschy, keď Izraeliti slávia toto vyslobodenie z egyptského otroctva.
Ježiš prešiel s ľuďmi na druhý breh mora (ako Mojžiš), vystupuje na vrch, kde ľud prijíma Slovo, ktoré sa stáva Chlebom života. Každá svätá omša je slávením tohto veľkonočného tajomstva – našej záchrany z otroctva hriechu a života v slobode Božích synov a dcér. Ježišovo slovo a jeho chlieb má moc meniť nás, robiť z nás slobodných ľudí, ktorí žijú a prinášajú jeho kráľovstvo.
Bolo tam päťtisíc ľudí – usadiť ich po päťdesiat (ako píše svätý Lukáš) bolo zas narážkou na slávenie Turíc – päťdesiatnice, vzdávania vďaky za úrodu a za zákon, ktorý dostali skrze Mojžiša na Sinaji. Je tu čas novej päťdesiatnice, teda nových Turíc. Oslava, vzdávanie vďaky za Nový zákon – zákon lásky, ktorý dal Otec prostredníctvom Ježiša tým, že nám odovzdáva Ježišovho Ducha, teda tú istú schopnosť žiť a milovať, ktorú má Boh. Keď si na Eucharistii (vzdávaní vďaky) – na svätej omši, ty máš možnosť nielen sláviť, ale aj prijať Slovo a Chlieb života, ktorým je Ježiš. Eucharistia nutne musí viesť k životu, ktorý žil Ježiš. Dať všetko, čo máš a čo si, pre život bratov a sestier.
TIP NA DNES:
Pravdepodobne ani dnes si nemohol/nemohla prijať eucharistického Ježiša. Povedz mu, ako po ňom túžiš. A snaž sa ty stať Eucharistiou – dať všetko, čo máš a čo si, pre niekoho, kto to potrebuje.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.