#ziveslovo 26.10.2019
Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“
A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘
On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“
Lk 13, 1-9
kňaz Peter Milenky
Prečo Boh dopustí nešťastie? Kde je Boh vtedy, keď sa niečo tragické stane? Existuje vôbec Boh? To sú otázky, ktoré vyvstanú v mnohých ľuďoch, nielen neveriacich, ale zvlášť u nás veriacich. Lenže tu nejde o otázku, kde je Boh! Otázka je: Kde som ja?! Ako žijem? Ako je nastavený môj život? Lebo s istotou môžeme tvrdiť, že Boh sa nikdy neteší z nešťastia či smrti. Veď Boh nemá záľubu v smrti hriešnika, ale aby sa odvrátil od svojho správania a žil (porov. Ez 18, 23).
Ako sa zvykne hovoriť, „radšej pripravený ako prekvapený“. K tomu nás chce dnes Ježiš priviesť, teda k vlastnému a osobnému pokániu. Kedy? Dnes! Iba vtedy, ak som v osobnom pokání, iba vtedy môžem s pokojom srdci povedať, že ma ani smrť, ani tragédia nemôžu odlúčiť od lásky Božej (porov. Rim 8, 35-39).
TIP NA DNES:
Pôjdem dnes, prípadne si dohodnem s kňazom čas stretnutia na svätú spoveď.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.