#ziveslovo 28.2.2020
K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“
Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.“
Mt 9, 14-15
kňaz Peter Repiský
Človek zakúša svoj život niekedy ako svadobnú hostinu, inokedy zas ako kar – smútočnú hostinu. Evanjelium je plné pozvaní k životu, radosti, plnosti a k hostine. Život človeka nie je iba jedlo a nápoj, ale slávenie svadobnej hostiny: teda život v plnosti lásky, ktorou je Boh sám. Hoci som telesný a potrebujem aj telesné veci, neostanem v Pôste na povrchu (viď Iz 58, 5). Chcem sa pozrieť na zriekanie sa ako na príležitosti, ako sa priblížiť k Bohu. Prijať to, že budem ochudobnený, a žiť odovzdanosť.
Nechcem prežívať pôstnu dobu negatívnym spôsobom. Skôr sa pýtam: Čo môžem robiť? Aké sú skutky súcitu a lásky? Komu môžem urobiť radosť? Kam môžem vložiť svoju energiu, aby som viac miloval? Pôst je čas pre lásku. Čas odvrátiť pohľad od seba a starať sa o druhých a odovzdať sa do Božích rúk v tej istote, že som Ježišov blízky priateľ (syn svadby = blízky priateľ, ktorý pozná ženícha veľmi osobne od malička), že som Otcom milovaný. Som pozvaný urobiť iným zo života svadobnú hostinu.
TIP NA DNES:
Prečítaj si otázky v texte ešte raz a odpovedz na ne. Prípadne si odpovede zapíš do modlitbového denníka a skús to žiť! Inšpiráciu nájdeš možno i v tomto videu: www.youtube.com/watch?v=y_JAlTxc1k4
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.