#ziveslovo 28.6.2019
Ježiš povedal farizejom a zákonníkom toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘
Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“
Lk 15, 3-7
režisérka Katarína Pirohová
Z môjho pokánia sa v nebi idú zblázniť. (Nabudúce, keď vyjdem zo spovednice, budem počúvať, či niekde neštrngajú poháre so šampanským. ;)) Boh, ktorý je spoločenstvom, stvoril ľudí takisto ako spoločenstvo. Môj hriech sa týka všetkých, moja ľútosť a návrat k Otcovi sa týka všetkých. A takisto – mňa sa týka, keď niekto v spoločenstve chýba. Keď sa stratí, je vzdorovitý, neposlušný či len oklamaný a slabý, jeho miesto zíva prázdnotou a Otca to bolí. Aj mňa by to malo bolieť.
Niekedy som ja tou stratenou, pre ktorú musí ostať ostatných deväťdesiatdeväť na púšti a ktorú Pastier po náročnom hľadaní berie na plecia a potom s radosťou kričí susedom, že sa vrátila. A niekedy mám zas ostať na púšti a verne čakať v spoločenstve, kým Pastier neprivedie späť aj tú poslednú, milovanú, zatúlanú…
TIP NA DNES:
Dnes budem ďakovať Bohu za jeho dojímavú starostlivosť a trpezlivosť so mnou i s nami všetkými. A budem si od neho prosiť silu, aby som bola trpezlivá voči chybám iných.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.