#ziveslovo 3.10.2019
Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť.
A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!
Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!
Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘
Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!‘ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.“
Lk 10, 1-12
jezuita Tomáš Jellúš
Aký je ten Ježiš nepraktický. Čo nikdy nebol na ceste? Prečo nemáme nosiť mešec, čiže dnes peňaženku či batoh s potrebnými vecami? Každý predsa vie, že je to nevyhnutné. Zoberme si obraz zamilovanej dvojice na túre v Tatrách. Všetku záťaž nesie chlapec, nenechá predsa svoju krehkú princeznú niesť batoh. A ona mu dôveruje, že všetko, čo bude potrebovať, má on pri sebe. Niečo podobné od nás čaká Ježiš vo vzťahu k nemu: „Dôveruj mi; všetko čo potrebuješ, nesiem ja.“
TIP NA DNES:
Nebudem sa spoliehať iba na seba. Ježiš nesie v batohu všetko, čo potrebujem. Budem mať odvahu požiadať ho o veci z batoha, keď ich budem potrebovať.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.