TOP

#ziveslovo 3.2.2019

Ježiš v nazaretskej synagóge začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“

Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“

On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“

A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“

Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

Lk 4, 21-30

 

jezuita Tomáš Jellúš

Vari to nie je Jozefov syn? Neverili Ježišovi a často neveria ani nám. Ľudia majú voči nám predsudky. Boh nám pri každej našej úlohe naplno dôveruje. Už k prvým ľuďom mal dôveru, keď k nim priviedol zvieratá a pozoroval, ako ich človek pomenuje. Ježiš verí mne a verí môjmu životu. A najviac mi dôveruje, keď vkladá srdce iného človeka do mojich rúk a verí, že budem rovnako dobrý, ako by bol na mojom mieste on.

 


TIP NA DNES:

Budem mať v seba dôveru. Som stvorený pre veľké veci.

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.

 

Komentáre