#ziveslovo 3.6.2021
PRIKÁZANÝ SVIATOK – Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, učeníci povedali Ježišovi: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“
Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?‘ On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“
Učeníci odišli a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedalim: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
Mk 14, 12-16. 22-26
asistent europoslanca Peter Broz
Neviem, či učeníci do dôsledkov rozumeli Ježišovým slovám o tom, aby jedli jeho telo a pili jeho krv. Netuším, či si naplno uvedomovali, že v ten večer boli svedkami začiatku novej Paschy. Už to nebola iba pripomienka oslobodenia malého národa z egyptského otroctva. Nastával historický moment, keď malo byť oslobodené celé ľudstvo z otroctva hriechu a smrti.
Na začiatku Jánovho evanjelia sme uisťovaní, že Boh poslal na svet svojho Syna, aby každý, kto v neho verí, mal večný život. Naprieč celým evanjeliovým príbehom vidíme, že tento sľub sa nenapĺňa chladným, formálnym spôsobom. Stal sa nám blízkym v našich životných otázkach, pochybách, trápeniach a tragédiách. A v predvečer umučenia vidíme, že jeho intimita voči nám nemá hraníc: ponúka nám svoje telo a krv na jedenie a pitie.
Tento výjav z Písma môže šokovať a pohoršovať. No v prvom rade je testamentom jeho nepodmienečnej lásky voči nám. Je zároveň výzvou nebrať naše priateľstvo s Ježišom ako akúsi samozrejmosť, ako ďalšiu položku v zozname životných úloh. On je náš Život.
TIP NA DNES:
Pripomeňme si dnes pri kňazových slovách premenenia „Toto je moje telo…“ a „Toto je moja krv…“, že sme naozaj okolo toho istého stola a že zažívame ten istý moment, ako Ježišovi učeníci.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.