#ziveslovo 4.6.2020
Ježiš prišiel s učeníkmi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“
Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“
Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“
Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“
Mt 26, 36-42
jezuita Tomáš Jellúš
Malé dievčatko sa vracalo od susedky, ktorej práve zomrela osemročná dcérka. „Prečo si tam šla?“ pýtal sa jej otec. „Aby som ju potešila.“ „A čo si ty, taká maličká, mohla urobiť, aby si ju potešila?“ „Vyskočila som jej na kolená a plakala som s ňou.“
Zdieľaný smútok sa vždy zmenšuje. Sme ako anjeli s jedným krídlom, môžeme lietať len v objatí. Ježiš v dnešnom evanjeliu trpí a svojich priateľov prosí, aby bdeli s ním. Prosí aj nás, aby vždy, keď uvidíme trpiaceho alebo smutného človeka, sme boli ochotní zobrať jeho ťažkosti na svoje vlastné plecia. Stačí tak málo. Jednoduchá prítomnosť.
TIP NA DNES:
Zamyslím sa, prečo nám Boh dal dve uši, ale len jedny ústa. Keď má človek problém, treba načúvať jeho príbehu, a nie mu mudrovať do života. Buďme pre druhých studňou živej vody. Bdejme s Ním.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.