TOP

#ziveslovo 5.4.2020

Keď Ježiš stál pred vladárom Ponciom Pilátom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“

Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“

A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.

Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.

Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“

Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“

Oni zvolali: „Barabáša!“

Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“

Všetci volali: „Ukrižovať ho!“

On vravel: „A čo zlé urobil?“

Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“

Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!“

A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

 

Buď pozdravený, židovský kráľ!

Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

 

Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov

Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava.

 

Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!

A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“

Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.‘“ Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.

 

Eli, Eli, lema sabakthani?

Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.

(Pokľakne sa a chvíľku je ticho.)

A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.

Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“

Mt 27, 11-54

 

aktivista Marek Michalčík

V tomto dlhom úryvku sa Ježiš ozve iba dvakrát. Na začiatku a potom až na kríži. Svojím mlčaním a najmä odovzdanosťou do vôle svojho Otca realizuje rozhodnutie, ktoré uskutočnil už skôr v Getsemanskej záhrade. Teraz už nie je čas slov, ale ich naplnenia – skutku. Ježiš napĺňa svojím mlčaním Izaiášovo proroctvo: „Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie.“ (Iz 53, 7)

Pri čítaní slov evanjelia sa nám chce kričať na Piláta, na vojakov, na kňazov a zákonníkov, ako veľmi sa mýlia, akú najohavnejšiu nespravodlivosť práve páchajú. Ježiš reaguje úplne inak. Mlčí, lebo vie, že slová v tejto chvíli s ľudským srdcom nič nezmôžu. V tejto chvíli treba rozprávať skutkom, svedectvom a úplnou dôverou Bohu.

 

TIP NA DNES:

Skúsme dnes ovládnuť svoj jazyk a svoje zameranie na seba. Skúsme uvážiť každé slovo, ktoré dnes povieme, skúsme nereagovať na drobnú výčitku alebo nedorozumenie, ktoré sa nám dostanú. Skúsme ich prijať s dôverou v Boha, tak ako Ježiš.

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.

 

Komentáre

Žije v krásnej dedine pri Trenčíne a je študentom Fakulty informačných technológií VUT v Brne. Veľmi rád cestuje po svete a spoznáva nové miesta. Medzi jeho záľuby patrí technika, čítanie kníh a beh.