#ziveslovo 6.3.2021
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘
Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘
On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘
On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Lk 15, 1-3. 11-32
sestra Timotea Šebeňová, FDC
V dnešnom evanjeliu sa k Ježišovi približujú všetci hriešnici a farizeji to pozorujú a šomrú. A Ježiš rozpráva v podobenstvách. Dnes je to o troch postojoch, a každý z nás sa v nich nájdeme. Pretože niekedy, v niektorých obdobiach života, sme raz mladšími (stratenými), raz zasa staršími (súdiacimi) synmi, a niektorí – už životom preskúšaní a zrelosťou ozdobení – otcami a matkami bežiacimi naproti tým strateným deťom a zároveň vychádzajúci zavolať domov aj tých „spravodlivých“, súdiacich.
Mladší syn – hriešnik, ktorý opustil domov a pohrdol otcom, šiel si za svojimi snami a ešte nevyzretými túžbami. Po stretnutí sa so svojím dnom prišla do jeho života zlomenosť a s ňou túžba po otcovi, jeho láske, prijatí a dobrote. Veľmi dobre si uvedomuje, čo spravil a kam ho to zaviedlo. Z tejto zlomenosti vyrástla pokora spolu s pravdou o jeho núdzi (nielen telesnej) a závislosti na otcovi.
Starší syn – hovorí: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz.“ Akási náboženská nadradenosť a istota, že mu náleží súdiť brata, dokonca hodnotiť konanie otca; a pred prijatím, milosrdenstvom a radosťou z návratu brata uprednostňuje závisť, žiarlivosť, trucovanie, hnev a dožadovanie sa pozornosti. Takýto postoj „samospravodlivosti“ však bráni človeku byť bezpečným miestom pre slabých a nedokonalých. Lebo zakaždým, keď sa takýto človek, ktorý „toľko rokov slúži a nikdy neprestúpil Božie príkazy“ (no neuvedomil si, alebo nedovolil si priznať aj svoje vlastné biedy, hriechy, pády, slabosti, nedokonalosti), stretne s chybou alebo hriechom, či slabosťou brata a sestry, tak ich prijatie a zakrytie ich hriechov láskou predbehne súd a tvrdosť litery.
Otec – dovoľuje mladšiemu synovi odísť, hoci vie, že zájde veľmi ďaleko – od neho, aj od seba samého. Stratí sa. A jemu neostáva iné, ako na neho čakať. Chodieva ho vyzerať. A raz, keď ho z diaľky uvidel… (niektoré preklady udávajú namiesto pribehol slovo „bežal“ k nemu – pričom slovo bežal tu označuje atletickú disciplínu šprintu.) Ani ho nenechá vypovedať slová o vlastnej nehodnosti, ktoré mal pripravené. Vie, že sa to udialo hlboko v jeho srdci, a priviedlo ho to domov. A dovoľuje aj staršiemu synovi zachovať sa tak, ako je momentálne schopný. Ale bojuje aj o jeho srdce – vychádza z domu na miesto, kde stojí straší syn, odčlenený od oslavy z návratu brata a volá ho domov, prosí ho a počúva jeho výčitky, a uisťuje ho s láskou, aj keď možno cíti bolesť z jeho slov – syn môj, všetko, čo mám, je tvoje.
Mohli by sme ešte veľa povedať k jednému z najkrajších podobenstiev Svätého písma. No tu toto zamyslenie ukončím. Dnešná doba veľmi potrebuje takýchto otcov a matky viery, ktorí vytvárajú bezpečný domov a bezpodmienečné prijatie tým, ktorí boli mŕtvi a ožili, boli stratení a našli sa.
TIP NA DNES:
Kto z môjho okolia potrebuje odo mňa zažiť, že ho nesúdim, ale prijímam? Aj s jeho chybami, slabosťami, minulosťou… (áno, aj keď som nevidela, žeby konal pokánie). Nájdem spôsob, ako mu to vyjadriť.
Pridajte sa k nám a sledujte živé pôstne zamyslenia denne o 21:00: fb.me/e/3tsczHzdg
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.