#ziveslovo 6.5.2020
Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.
Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách.
Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť.
Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“
Jn 12, 44-50
redaktorka Mária Kohutiarová
Pred malou chvíľou som musela napomenúť syna. Aj vyučovanie online môže mať búrlivé podoby, no bolo mi jasné, že sú pravidlá, čo ako urobiť, povedať – aj aká je zodpovednosť. Slová evanjelia mi preto padli veľmi vhod, lebo aj rodičia sú tými, ktorí majú (pri dobrej citlivosti na Boží hlas) ohlasovať slová, ktoré do nich vložil Boh. Nie sú poslaní súdiť.
Rovnako ako Ježiš v tomto evanjeliu, sú povolaní stále ohlasovať a pripravovať pôdu srdca na vieru. Ich cieľom je pripraviť na rast – s tým, že každý sa musí sám rozhodnúť, čo urobí, pri poznaní a príklade. Ježiš hovorí nielen cez rodičov, ale aj cez iných, ktorých máme okolo seba, a hlavne cez svoje slovo. Potom sú len dve možnosti: uveriť, mať svetlo, rast a večný život. To druhé… je opak. Čo si v zodpovednosti a vedomí, že príde súd, vyberieš?
TIP NA DNES:
Dnes si veľmi citlivo nastavím „senzor“ srdca, aby som počul Ježišov hlas v každom človeku okolo seba – a rozoznal, uveril, mal svetlo.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.