TOP

#ziveslovo 7.4.2021

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“

Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

On im povedal: „A čo?“

Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“

On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“

Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Lk 24, 13-35

sestra Timotea Šebeňová, FDC

„A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael.“ Učeníci prežívajú evidentné sklamanie. Sklamanie z Boha, ktoré ich vedie preč od miesta vzkriesenia, od splnenia prisľúbení.

Stáva sa nám to. Stalo sa nám to. Že nás Boh sklamal, že sa nediali (nedejú) veci tak, ako sme naozaj dúfali. Alebo že sa to stalo úplne inak. A sú to nie malé veci. Veľké sklamania. Uzatvoríme sa do svojho smútku, dovolíme bolesti, aby nám zastrela zrak a nevšimli sme si, že Ježiš sa pripojil k nám v našej bolesti a stojí priamo pri nás, a pýta sa nás s úprimným záujmom – čo sa stalo?

Sme odkázaní na Božie povšimnutie a on aj je zvedavý, čo sa nám stalo. Nechcime si naše sklamania vyriešiť sami, bez toho, že by sme o tom Bohu hovorili.

A čo sa udeje? Boh bude odpovedať (často slovami Písma) a naše srdce zažije vzkriesenie. Znovuzrodenie nádeje a dôvery.

A to je presne to, čo zažili učeníci v dnešnom evanjeliu po tom, ako vyrozprávali svoje sklamanie Ježišovi a dovolili mu, aby im na to odpovedal – opäť im horelo srdce!

Dovoľme byť Bohu zvedavým a vyrozprávajme mu svoj príbeh. Pretože potom, keď opäť naše srdce bude horieť, dokážeme aj my prísť k iným, odvážime sa prejaviť záujem otázkou – čo sa stalo? – a dovolíme im vyrozprávať ich príbeh sklamania a bolesti.

 

TIP NA DNES:

Ozvime sa dnes niekomu, kto potrebuje počuť náš záujem v otázke – čo sa stalo? A prinesme mu nádej a radosť Vzkrieseného Krista.

 

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.



Komentáre