Aby sme mohli ísť ďalej, musíme sa zmieriť s tým, čo bolo ťažké a bolestivé
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.
Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.
Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“
Mt 6, 7-15
Ako vyzerá tvoja modlitba? Možno stále opakuješ: „Pane, pomôž mi s tým…, zariaď tamto…“ Možno vnímaš Boha ako sluhu, ktorý má uľahčiť tvoj život. No Ježiš ponúka iný pohľad – aby bol na prvom mieste Boží plán: „Nech príde Tvoje kráľovstvo, nech sa Tvoja vôľa stane ako v nebi, tak i na zemi.“ Aké miesto zaujímajú tvoje vlastné potreby v modlitbe? Ježiš viackrát zdôrazňuje dôležitosť lásky. Všetky prosby v Modlitbe Pánovej sú v množnom čísle – lebo láska potrebuje druhého, vzťah. Jediné, čo v nej Bohu sľubujeme, je: „ako aj my odpúšťame tým, čo sa previnili proti nám.“ Aby sme mohli ísť ďalej, musíme sa zmieriť s tým, čo bolo ťažké a bolestivé.
MODLITBA: