Aj my píšeme vlastné “evanjelium”
Prvého dňa v týždni bežala Mária Magdaléna a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.
Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.
Jn 20, 2-8
Apoštol Ján bol pri všetkých významných udalostiach Ježišovho života. Ako jeden z troch bol účastníkom jeho premenenia, stál pri kríži v posledných chvíľach pred smrťou, prijal k sebe Ježišovu matku Máriu. Je preto dojímavé čítať jeho vlastné veľkonočné svedectvo.
Či si to uvedomujeme alebo nie, aj my píšeme vlastné „evanjelium“: Ako sme žili bez Boha, ako sme postupne spoznávali Pána, ako sme mu odovzdali svoj život a čo všetko pre nás vykonal. Naše evanjelium má tiež svoju silu a môže druhých nesmierne povzbudiť a priviesť ku viere. Boh neprestal konať po smrti posledného apoštola. Jeho túžba, aby sme ho prinášali do dnešného sveta aj my, stále pretrváva.
TIP NA DNES: