Aj ty si pozvaný ku vzťahu, ktorý mal Otec so svojim Synom
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.
A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“
Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“
On povedal: „Prineste mi ich sem!“
Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.
Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.
Mt 14, 13-21
Koľkokrát v živote túžime po chvíli samoty, no okolnosti nám to nedovolia? Možno ťa potrebujú deti, staráš sa o rodičov, alebo sa hneď po práci vraciaš k povinnostiam v domácnosti či službe iným. Boh to vidí a Ježišove ľudské potreby nám ukazujú, že on tomu rozumie a chápe to. Aj on potreboval byť len sám so sebou – s Otcom. Tá chvíľa samoty bola kľúčova k tomu, aby tvoril vzťah, ktorý mu dával silu a zmysel života. Aj ty si pozvaný ku vzťahu, ktorý mal Otec so svojim Synom. Je nesmierne dôležité sa na chvíľu v každodennom dni zastaviť, aby sme potom mohli prichádzať ku tým, ktorí potrebujú byť nasýtení, vypočutí a milovaní.
MODLITBA: