Aj uprostred bolesti potrebujem nájsť odvahu
Ježiš odišiel zo Samárie do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.
Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“
Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“
Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel.
Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“ Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom.
Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.
Jn 4, 43-54
Kráľovský úradník, ktorý prišiel za Ježišom, bol mužom činu. Nezostal doma v zúfalstve ani sa neutápal v ľútosti nad tým, že jeho syn umiera. Rozhodol sa konať – vybral sa za Ježišom. A keď počul slová: „Choď, tvoj syn žije!“, uveril a opäť sa pohol. Nezostal stáť.
Aj v mojom živote sú chvíle, keď sa topím v beznádeji, v sebaľútosti. Možno je to naozaj oprávnený smútok a mám na to dôvod – prežívam ťažké obdobie. No dôležité je, aby som nezostala uzavretá sama v sebe. Aj uprostred bolesti potrebujem nájsť odvahu postaviť sa, vykročiť, prísť k Ježišovi, otvoriť mu srdce, uveriť jeho slovu… a ísť ďalej.
MODLITBA: