Ak nám chýba radosť z Boha, je možné, že sme ho len prestali počúvať
Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.‘
Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“
A veľký zástup ho počúval s radosťou.
Mk 12, 35-37
Ježiš učil zástup a ten ho počúval s radosťou. Nie preto, že by im rozprával vtipy či zábavné historky. Objasňoval im pravdu, učil ich ako rozumieť Božiemu slovu, odkrýval význam proroctiev. Táto pravda ich nadchýňala, prebúdzala nádej, že Boh plní svoje prisľúbenia. Ak nám chýba radosť z Boha, je možné, že sme ho len prestali počúvať. Možno počúvame viac ľudí okolo, rôzne scenáre budúcnosti v dobe AI a vojnových konfliktov, možno počúvame svoje úzkostlivé svedomie… Boh k nám však chce hovoriť neustále a oživovať v nás radosť z toho, v koho sme uverili a kto je naším Pánom. Túto radosť nám nikto nebude môcť vziať.
MODLITBA: