Ak nasledujeme Krista, musíme ísť za ním tak, ako chce on, nie tak, ako chceme my
Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“
Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“
Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.“
Mt 8, 18 – 22
Určite aj mychceme nasledovať Ježiša. Na jednej strane je naša odhodlanosť, na druhej potreba vytrvalosti. Obidve vlastnosti sú nevyhnutné predpoklady pre nasledovanie Ježiša. Tak prečo potom Ježiš odmieta tých, ktorí ho chcú nasledovať? Veď sú odhodlaní aj vytrvalí. Pri Kristovi je totiž kľúčové, aby sme za ním šli nie tak, ako chceme my, ale tak, ako chce on. Nasledovať ho nie je v prvom rade o tom, že sa my realizujeme, ako skôr o tom, že realizujeme to, čo chce on. Pri skúmaní nás samých – vzhľadom na nasledovanie Ježiša – preto s ním samým znova zvolajme: „Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“
TIP NA DNES: