Ak sa dívam očami Boha, vidím inak
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní?
Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘
Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘
Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘
No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“
Lk 7, 31-35
Čo je pre nás znamením Božej prítomnosti v človeku? Mystické prežívanie svätej omše? Alebo praktickosť v darovaní sa biednym? Dobré slovo vyslovené v pravý čas? Odvaha byť radikálnym v láske? Dobrovoľná chudoba a skromnosť? Či schopnosť žiť bežný život, no ostať slobodný od vecí a peňazí? Fascinujúca vytrvalosť v modlitbe? Nech by však bol človek akokoľvek silný v jednom, vždy bude niečo, čo sa nám nebude zdať. Dostaneme sa tam, kam ľudia v Ježišovom čase: spochybníme a ofrfleme všetko. Lebo veď „aha“!!! No ak sa dívam očami Boha, vidím inak. Očami skutočnej múdrosti, ktorá bola u Pána skôr, ako stvoril svet. A tá vždy oceňuje dobro.
TIP NA DNES: