Ak sme sklamaní alebo sa trápime, neváhajme prosiť o pomoc
Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich.
Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.
Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš.
Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto.
Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal.
On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“
A kázal po judejských synagógach.
Lk 4, 38 – 44
Prečo Ježiš niektorých uzdravil a iných nie? Aké emócie to v nás vyvoláva? Možno prežívame sklamanie alebo hnev. Verím, že Boh stvoril emócie, aby nám pomohli pochopiť, čo sa v nás deje. Často si sklamanie zo vzťahov projektujeme na Boha. Možno nás niekto opustil a to nás zranilo. Keď si spomenieme na takú situáciu, skúsme sa opýtať Ježiša, čo s tým máme urobiť. Tam sa môže začať naša cesta uzdravenia. Mne osobne už veľakrát v modlitbe napadlo, že potrebujem odpustiť bolesť, ktorú mi niekto spôsobil. Nie vždy to ide ľahko. Ak je to ťažké, nebojme sa poprosiť o pomoc a porozprávať sa s niekým skúsenejším, kto nám vie pomôcť.
TIP NA DNES: