Aké svedectvo vydávame o Bohu?
Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“
Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.‘ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“
Jn 1, 29-34
Tento krátky úryvok nám odhaľuje hlboké a zásadné momenty v pôsobení dvoch mužov – bratrancov, no zároveň velikánov svojej doby. Obaja poslúchli Otca a v ten deň sa stretli pri rieke. Ján videl Ježiša a vydal o ňom svedectvo. Nechcel si nechať popularitu a uctievanie pre seba, poukázal na Krista. Iba vďaka Jánovmu citlivému načúvaniu a poslušnosti mohol prítomný zástup spoznať Božieho syna a zažiť moment, v ktorom bolo jasné, že sa k nemu priznáva sám Otec. Koľkokrát sa nám podarí premárniť svoje dni zahĺbením sa do seba. Sme aj my schopní stíšiť sa a rozpoznať prítomnú chvíľu, aby sme mohli poukázať na Neho?
MODLITBA: