Ako je možné, že niekto vidí a počuje a niekto, hoci hľadí a počúva, nevidí a nepočuje?
K Ježišovi pristúpili učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“
On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: ‚Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.‘
Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“
Mt 13, 10-17
Ježišove slová znejú tvrdo. Ako je možné, že niekto vidí a počuje a niekto, hoci hľadí a počúva, nevidí a nepočuje? Počúvať podobenstvo a počuť obyčajný príbeh o mužovi, čo rozosieva semená, je ako poznať pravidlá a do bodky ich dodržiavať. No počúvať podobenstvo a vidieť v ňom celý svoj život v perspektíve nebeského kráľovstva je ako poznať a dodržiavať pravidlá, no zároveň ich napĺňať láskou a milosrdenstvom. Cesta od prvého k druhému je cestou túžby. Tej, ktorú spomína Ježiš, keď vraví o prorokoch a spravodlivých. Sú isté veci, ktoré sa nedajú darovať ani požičať, lebo každý si ich musí zažiť sám. Táto túžba patrí medzi ne.
TIP NA DNES: