Ako milujeme nášho Majstra my?
Keď sa Ježiš zjavil svojim učeníkom a jedol s nimi, opýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“
Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky!“
Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“
On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“
Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“
Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!
Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha.
Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“
Jn 21, 15 – 19
Miluješ ma? Základná otázka, ktorá očakáva pravdivú odpoveď. Opakuje sa v rôznych okolnostiach i skúsenostiach života. Naozaj, aj teraz. Nezaznieva len pri slávnosti v kostole. Milovať Majstra, ktorý sa skláňa k odvrhnutým, odpúšťa skutok hoden smrti; je odvrhnutý, ponížený, zradený – aj mnou; zmasakrovaný; vstáva z mŕtvych, žije, prichádza medzi svojich, utvrdzuje ich, že spoločenstvo s Bohom nie je zničené, ale je reálne. Peter bol svedkom všetkých týchto mimoriadnych udalostí. Pochopil, že v Kristovi sa stretol so živým Bohom, ktorý s ním počíta. Bytie s ním ho úplne premenilo. Svoje vyznanie potvrdzuje životom.
TIP NA DNES: