Ako sme sa naposledy cítili so svojím Bohom?
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Mt 16, 13 – 19
Ľudia si nepamätajú, čo ste im povedali, pamätajú si, ako sa s vami cítili. Odpoveď ľudí na otázku: „Za koho pokladajú Syna človeka?“ teda zrkadlila aj to, ako sa s Ježišom cítili, čo prežívali, keď ho videli alebo čo cítili, keď o ňom počuli. Aj dnešné evanjelium je plné silných slov a emócií. Dokonca je Sviatok Petra a Pavla. Obaja boli silne emoční muži a často hovorili i konali na základe svojich emócií. A to je dobre! Stvoriteľ stvoril emócie a vložil ich do nás so zámerom. Vzťah s ním buduje aj to, čo prežívame, nie len to, čo hovoríme a počujeme. Skúsme si spomenúť na to, ako sme sa naposledy so svojím Bohom cítili.
TIP NA DNES: