Ako vytrvať v Ježišovej škole? Nerezignujme, znova vstaňme.

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.
A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.
Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“
On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“
Mt 16, 13 – 23
Človek, ktorý sa stále ozýva, na všetko má názor, hovorí za druhých, je odvážny, aj keď nie vždy schopný zvládnuť to, na čo si trúfa – taký bol Peter. Bol prirodzeným vodcom. No takáto povaha môže v učiteľovi, ktorý nie je celkom zrelý, vyvolať opozičné pocity. Môže ho dráždiť a vyvolávať túžbu umlčať žiaka, ponížiť, zbaviť ho tendencie stále sa ozývať. Ježiš má postoj zrelého učiteľa. Milosť predpokladá prirodzenosť. Ježišovi nejde o to, aby zdroj Petrovej vnútornej energie vyschol. Tá bude podkladom pre charizmu, dar Ducha – bude duchovne viesť spoločenstvo veriacich.
TIP NA DNES: