Bázeň pred Pánom prináša radosť a pokoj
Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“
„Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“
Povedal: „Nie som.“
„Si prorok?“
Odpovedal: „Nie.“
Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“
Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“
Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?“
Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“
To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
Jn 1, 19-28
V evanjeliu čítame, že Ján Krstiteľ bol pravdivý a jasne rozumel svojmu poslaniu na tomto svete. Situácia, ktorú opisuje evanjelista, je pomerne nepríjemná. Odohráva sa v Betánii za Jordánom, kde prichádzajú ľudia, aby sa dali pokrstiť a medzi nimi aj farizeji so svojimi konfrontačnými otázkami. Medzi riadkami však môžeme čítať nadhľad a vnútorný pokoj Jána Krstiteľa. Jeho jasný a čistý zámer – pripraviť cestu Pánovi – je tak silný a úprimný, že ho nič nerozhodí. Úcta sa dnes stáva skôr raritou než bežnosťou a jej nedostatok spôsobuje nelásku voči blížnemu. Bázeň pred Pánom však prináša radosť a pokoj, ktoré prevyšujú každé ľudské chápanie.
MODLITBA: