Bez poznania Otcovej lásky sa pre nás zákon ľahko stane otroctvom
V istú sobotu išiel Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. Tu niektorí farizeji povedali: „Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?“
Ježiš im odpovedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“
I povedal im: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Lk 6, 1-5
Toto evanjelium líči zaujímavú situáciu. Farizeji sa oháňajú poslušnosťou zákonu. Sú predsa nejaké pravidlá dané Bohom, ktoré je nutné vždy a všade dodržiavať. Bez ohľadu na okolnosti. No Ježiš ukazuje svojím životom a smrťou inú poslušnosť. Radikálnu vydanosť Otcovej vôli. Koľkokrát sme v situácii, že je pre nás jednoduchšie siahnuť po pravidle, zákone, ako hľadať Otcovu vôľu? Je to ľahšie, lebo nás to nestojí čas. Na poznanie Otcovej vôle potrebujeme budovať vzťah, počúvať jeho slovo, učiť sa rozlišovať, ponárať sa do tajomstva jeho lásky. Bez poznania tejto lásky sa pre nás zákon ľahko stane otroctvom a my otrokmi či dokonca otrokármi.
MODLITBA: