Boh hľadá zrniečko viery v našom srdci a túži, aby sme ho neprestajne unúvali modlitbou

Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel.
No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“
A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?
Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Lk 18, 1-8
Rozmýšľam, koľko je na svete ľudí, ktorí sa Boha neboja a ľudí nehanbia. Ani nespravodlivý sudca práve neoplýva vierou. A predsa vypočúva chudobnú vdovu vďaka jej neúnavnej prosbe. Niekedy ma prekvapia neveriaci ľudia, ktorí robia dobre, hoci možno zištne, kvôli svojej čo najlepšej povesti. Boh je však oveľa lepší. Hľadá zrniečko viery v našom srdci a túži, aby sme ho neprestajne unúvali modlitbou, pretože on sa vo svojom milosrdenstve nikdy neunaví. On nás vo všetkých situáciách obráni, pretože sme jeho deti a sme jeho príbytkom, ak plníme alebo aspoň túžime plniť jeho vôľu.
TIP NA DNES: