Boh nás miluje a hľadá nás, my sme však často ľahostajní a zahľadení do seba
K Ježišovi prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť.“ On im povedal: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. Ale dnes, zajtra a pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.‘
Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.
Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.‘“
Lk 13, 31 – 35
Ježiš zostáva ľahostajný k hrozbám mocných, ale plače a trpí za tých, ktorí ho napriek tomu, že ich zasiahla Božia láska, nedokázali prijať. Zdá sa, že farizeji sú na jeho strane, ale oni ho chcú len nastrašiť, aby odišiel, preto ho upozorňujú na Herodesa. Ježiš sa odvoláva na tri dni, za ktoré sa všetko naplní. On vie, že jeho život speje k vyvrcholeniu v Jeruzaleme. Je si vedomý svojho poslania a túži darovať svoj život za záchranu človeka. Smrť na kríži nie je len nehoda, ale naplnenie pripravovaného plánu. Ukrižovanie Krista je gesto plné Božej lásky k nám. Túto lásku Jeruzalem odmieta, preto Ježiš nad ním plače.
TIP NA DNES: