Boh nechce, aby sme boli neduživí. Stojíme mu za to, aby porušil sobotu…
Ježiš učil v sobotu v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať.
Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.
Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“
Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?“
Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.
Lk 13, 10-17
18 rokov ducha neduživosti… Nemohla sa ani trochu narovnať. To pôsobí dosť beznádejne. A predsa… Bohu nič nie je nemožné. Zatvor oči, poď do Božej prítomnosti a pozeraj, čo sa deje. Prichádza Ježiš. Dotýka sa jej. Kladie na ňu svoje ruky. A hovorí, že je oslobodená, aj keď ju satan držal spútanú. Byť neduživý je spútanosť, z ktorej nás môže oslobodiť Boh. On nechce, aby sme boli neduživí. Stojíme mu za to, aby porušil sobotu… Ježiš vložil na ňu ruky v sobotu. Povýšil človeka nad sobotu. Tak, ako to aj povedal, že sobota je pre človeka a nie človek pre sobotu. Žena bola v tej chvíli najdôležitejšia. Si pre Boha veľmi vzácny/vzácna. Máš pre neho vysokú hodnotu. Pozerá sa na teba ako na svoju lásku, pre ktorú je ochotný zomrieť. Pre ktorú zomrel…
TIP NA DNES: